„Politici kričia, ale akademici vedia našu prácu oceniť, a to je pre nás skutočná satisfakcia,“ konštatuje majiteľ laboratórnej siete Medirex MUDr. Radoslav Bardún v prvom rozhovore za 25 rokov. Otvorene hovorí, že zdravotníctvo na Slovensku je do veľkej miery závislé od politických rozhodnutí.
Už štvrťstoročie stojíte za jednou z najvýznamnejších spoločností slovenského zdravotníctva, nenašli sme však s vami žiadny rozhovor. Prečo? Bojíte sa médií?
Nebojím sa médií, ale vážim si svoje súkromie a súkromie svojej rodiny. Nemám potrebu byť v popredí a byť videný, ale Medirex ako laboratórna spoločnosť komunikuje pomerne intenzívne a otvorene. Ja osobne si užívam otcovstvo v neskoršom veku a prirodzene cítim potrebu ochrániť svojho trojročného syna a rodinu pred zbytočnou pozornosťou verejnosti.
Prečo ste pristúpili k rozhovoru práve teraz?
Chcel by som vysvetliť transakciu, ktorá sa v Medirexe udiala, a s ňou spojený mimoriadny zisk na papieri, ktorý z nej vyplynul. A zároveň som sa rozhodol aj oznámiť novú cestu, po ktorej bude Medirex ďalej kráčať.
Medirex má 25. výročie, zároveň ste vlani odkúpili podiel od nemeckého partnera a stali sa rozhodujúcim majiteľom. Popritom najväčším laboratóriám na Slovensku hrozia pokuty od Protimonopolného úradu (PMÚ) SR za údajný kartel, najvyššia 8,1 milióna eura práve Medirexu. Ako v tomto kontexte hodnotíte štvrťstoročnicu firmy?
V princípe 25 rokov budujeme laboratóriá, ktoré od začiatku predstavovali moderného hráča na laboratórnom trhu nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Vždy sme dokázali uspokojiť paletou vyšetrení aj tých najnáročnejších klientov, teda nemocnice, kliniky, ambulancie, lekárske fakulty či akademikov.
Medirex sa za 25 rokov stal synonymom kvality a spoľahlivosti. Keď si niekto nevie dať rady, kde si zabezpečiť vyšetrenie, tak v Medirexe sa riešenie vždy nájde. Dnes v Medirexe pracuje okolo 1 000 ľudí. Poskytujeme laboratórnu diagnostiku pre nemocnice, ale najmä pre ambulantných lekárov naprieč celým Slovenskom a v celej šírke odborností.
Začnime transakciou. Dr. Hans Jakob Limbach, zakladateľ jednej z najväčších európskych laboratórnych skupín, akcionársky vstúpil do Medirexu v roku 2008. Čo priniesla vaša spolupráca a prečo sa vaše cesty rozišli?
Bolo to pekných 18 rokov spolupráce a partnerstva, veľa som sa naučil. Nemecký partner prevádzkuje laboratóriá po celej Európe, mal som možnosť ich navštíviť a sledovať, kam smeruje laboratórna diagnostika. Je to jeden z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich a najdynamickejších odborov v medicíne.
Pán doktor Limbach je však odo mňa o 25 rokov starší. V posledných rokoch sa už naše pohľady na to, ako ísť ďalej, skôr rozchádzali. Podľa mňa to bolo prirodzené. Som mladší a vidím veľké možnosti v moderných digitálnych technológiách a AI. Vidím potenciál ich oveľa intenzívnejšieho využívania priamo v diagnostike. Nemecký partner zastával konzervatívnejší prístup. Posledné dva roky som mal odlišnú predstavu o riadení spoločnosti.
Náš manažment síce nič zásadné nezanedbal, ale ani sme sa nikam výrazne neposúvali. Po slovensky sa to povie „kúriť a svietiť“. A tak sme sa v konštruktívnom dialógu dohodli, že bude lepšie, keď budem mať voľné ruky. Samozrejme, sú tu aj špecifiká slovenského trhu a aj tento fakt zohral významnú úlohu pri našej dohode.
Ako prebehlo vysporiadanie?
Išlo o náročnú transakciu a klobúk dole všetkým, ktorí sa na nej podieľali. Medirex má dcérsku spoločnosť v Česku a v rámci nášho vysporiadania sme sa dohodli, že si ju odkúpi pán Limbach a bude na českom trhu pokračovať. Tento akt výrazne zasiahol náš účtovný hospodársky výsledok v roku 2025. Medirex bude mať za rok 2025 vysoký zisk, okolo 30 miliónov eur. Ide však len o účtovnú operáciu a nie je to z našej činnosti.
Predali sme cenné papiere, teda akcie našej dcérskej spoločnosti v Česku nemeckému partnerovi, presnejšie jeho slovenskej spoločnosti Limlab. Suma 30 miliónov eur sa len započítala, hotovostne nič neprebehlo, len sa táto suma odrátala z celkovej hodnoty transakcie 75 miliónov eur. Čiže náš doplatok bol 45 miliónov eur. To je aj výška úveru, ktorý sme si museli vziať. Stoja za ním dve slovenské banky.
Ktoré?
Nosnou je Slovenská sporiteľňa a druhou J&T banka. Inak povedané, riadne sme sa teda zadlžili.
Teraz ste jediným majiteľom Medirexu?
S pánom doktorom Limbachom sme boli majiteľmi v pomere 50: 50. Pri transakcii pristúpil ako nový 10 % spoluvlastník Róbert Veselka, s ktorým spolupodnikám aj v iných spoločnostiach, ako sú Nemocnica Malacky alebo Medicyt.
Ako súvisí odchod Dr. Limbacha so špecifikami slovenského trhu? Viac rokov vás prešetruje Protimonopolný úrad SR, opakuje sa kritika zo strany niektorých analytikov či politikov a NAKA vás v roku 2023 obvinila z korupcie. Prejavilo sa to na jeho rozhodnutí?
Celková politická situácia určite vplýva na každého investora. Pohybujete sa v zdravotníctve a viete, že na Slovensku je táto oblasť do veľkej miery závislá od politických rozhodnutí. Dlho sa hovorí, že by bolo potrebné ho zreformovať, no nikto s tým nič zásadné nerobí. Budúcnosť financovania zdravotníctva nie je úplne jasná.
Pán Limbach sa ma viackrát opýtal na našu situáciu. Aj v Nemecku sa v novinách písalo, že slovenskí lekári štrajkujú, pýtal sa na premiéra Fica a podobne. Niektorí novinári radi napíšu, že som bol obvinený, ale zabúdajú napísať, že približne do mesiaca bolo obvinenie zrušené a prokurátor bez akýchkoľvek pochybností konštatoval, že skutok sa nestal. Principiálne to obvinenie nebolo opodstatnené.
Keď som si čítal text obvinenia, začal som sa smiať a opýtal som sa vyšetrovateľa, či to myslí vážne a že sa k tomu neviem vyjadriť. Bolo tam toľko neprávd a výmyslov, že som k tomu nemal čo povedať. Vyšetrovatelia a prokurátori dospeli k rovnakému záveru.
Som presvedčený, že sa nám v odvolacom konaní podarí zvrátiť aj neprávoplatné rozhodnutie PMÚ, žiaden kartel sme netvorili, nikoho sme nepoškodili. Dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a zodpovedné etické podnikanie patria k základným hodnotám Medirexu, a to už 25 rokov.
Podiel doktora Limbacha bol vyčíslený na 75 miliónov eur, takže celý Medirex má hodnotu na úrovni 150 miliónov eur?
Áno. V Európe sa predávajú laboratóriá podľa veľkosti a kvality za desaťnásobok až štrnásťnásobok EBITDA. Používa sa upravená EBITDA.
Ešte nie je k dispozícii účtovná závierka, ale zisk vám teraz vyskočí. Vylučujete jeho umelé znižovanie v predchádzajúcich rokoch?
Medirex nikdy umelo neznižoval zisk. Zisk, ktorý nám teraz vyskočí, je priamym následkom opisovanej účtovnej transakcie a v žiadnom prípade to nie je skutočný zisk z laboratórnej, prevádzkovej činnosti. V otvorených zdrojoch, napríklad na Finstate, môžete vidieť, že aj počas pandémie sme priznali celý zisk a aj sme ho riadne zdanili.
Prečo sa obávate negatívnych ohlasov práve v súvislosti s vyskočením zisku?
Pretože viem, ako to tu funguje. Bohužiaľ, my Slováci máme takú vlastnosť, že keď zdochne koza mne, susedovi musia dve. Aj sa tak správame. Keď sa niekomu darí, ukážeme naňho prstom a začneme ho spochybňovať. Ja som sa nenarodil bohatým rodičom, nič som nesprivatizoval, ale mal som šťastie od Boha.
Moja partnerka hovorí, že som dostal dar, vedel som sa zorientovať a niečo vytvoriť. Mantra politikov je, že laboratóriá sú najziskovejšie a na nich sa bohatne. To je však smiešne. Keby sa títo kritici pozreli do sveta, tak by zistili, že laboratórna diagnostika nikde efektívne nefunguje priamo v malých nemocniciach, lebo je to neekonomické.
My sme na Slovensku vytvorili niečo, čo už oveľa skôr fungovalo ako úspešný model v západných krajinách. Odštartoval ho ešte exminister Zajac. A vďaka tomu tento štát ušetril. Keď sme začínali, cena bodu bola 22 halierov. Dnes sme na 18, 17 a menej, a pritom robíme stále kvalitnejšiu diagnostiku. A to sa nedá v malom. Musíte využiť synergiu veľkého objemu a silu pri nákupoch.
Preto je na Slovensku diagnostika skoncentrovaná, lebo malí by pri takých cenách nedokázali prežiť. To bol aj vklad doktora Limbacha, že po jeho vstupe sme mali od veľkých dodávateľov, ako sú Roche alebo Siemens, ceny aj o 40 % nižšie. Pochybujem, že nemocnice dokážu mať cez verejné obstarávanie takéto ceny. Štát podľa mňa nie je dobrý hospodár.
A keby sa štátne nemocnice pri takýchto nákupoch spojili?
Aby ich potom neobvinil PMÚ. Ale teraz vážne. Napríklad v Česku sú ceny za laboratórnu diagnostiku oveľa vyššie. Napríklad cena za krvný obraz je na Slovensku 0,80 eura, v Česku viac ako dve eurá. Tam prežívajú dodnes aj malé laboratóriá, lebo si pre seba vygenerujú dostatočný zisk a nemajú potrebu sa spájať alebo predávať. V Česku je diagnostika oveľa viac rozdrobená.
Najväčšie laboratóriá sú napríklad v Amerike alebo v Brazílii, ktoré obslúžia státisíce pacientov denne, ak nie milióny. Diagnostika je dnes oveľa dôležitejšia ako pred 20 rokmi a je potrebné ju vnímať ako službu pre lekárov, ktorá nemusí byť poskytovaná priamo na mieste ich praxe. Viete ju urobiť ekonomicky efektívnejšie, keď ju skoncentrujete na jedno miesto, do veľkého laboratória. Viete tak robiť väčšie spektrum vyšetrení a za nižšie náklady.
Takže kritika prichádza, ale ja si myslím, že si robíme svoju prácu poctivo a dobre. Ako hovorí príslovie: psy štekajú, karavána ide ďalej.
Váš najväčší konkurent Unilabs Slovensko má teraz kúpiť štvorku trhu Synlab. Ako to vnímate? Je ešte priestor na väčšiu koncentráciu?
PMÚ aktuálne posudzuje túto transakciu, v každom prípade si treba počkať na jeho rozhodnutie. Unilabs je podobne veľký ako my, máme každý asi 30 % trhu. To je taký vyvážený podiel. Veľa sa o tom nehovorí, ale už dlhodobo je trojkou na trhu AGEL, ktorý mal laboratóriá priamo v nemocniciach a teraz ich konsoliduje. Štvorkou je KLINICKÁ BIOCHÉMIA a Synlab je až päťka.
Vy neplánujete akvizíciu? Mali by ste vôbec koho?
Neplánujem. V princípe sú tu ešte malé laboratóriá, ktoré by mohli zapadnúť do portfólia, sú možno rodinného typu, ale nie je to nevyhnutnosť. Skôr sa orientujem na akademický svet, podporu vedy a výskumu. Máme veľmi dobré vzťahy s lekárskymi fakultami.
Naše kliniky asistovanej reprodukcie Gyncare sa stali klinikami lekárskych fakúlt Univerzity Komenského a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a to je pre mňa oveľa väčší úspech. Akademici vedia našu prácu oceniť a je to pre nás aj skutočná satisfakcia.
Dostali ste aj viaceré dotácie. Aká je vaša celková vízia, keď máte v Medirexe rozhodujúce slovo?
Áno, na rozvojové projekty, posledný bol napríklad SmartLab, čo je projekt zameraný na digitalizáciu, AI a robotizáciu v laboratóriu. Zrejme už čoskoro budeme mať v laboratóriu nasadené aj roboty a víziou je aj elektronizácia zdravotníctva. Štát zaostáva, tak sa snažíme urobiť to, čo môžeme.
Napríklad presadzujeme, aby lekári s nami komunikovali len elektronicky, lebo to bude efektívnejšie pre obe strany. Snažíme sa intenzívne presviedčať lekárov, lebo tak či tak štát raz, azda, dotiahne eZdravie a budú musieť, ale my by sme chceli už teraz. V laboratóriu nebudú musieť ľudia toľko chodiť a sú roboty, ktoré vedia vkladať skúmavky aj priamo do analyzátorov.
A potom AI. Napríklad patológovia v budúcnosti nebudú pozerať do mikroskopov, ale na obrazovky. AI im pomôže nájsť podozrivé bunky, ktoré treba vyhodnotiť. Budú si vedieť vytvoriť 3D model. Patológovia sa častokrát špecializujú na nejakú sústavu a digitalizácia im to umožní, lebo môžu pracovať aj na diaľku.
Napríklad teraz zavádzame diagnostiku obličiek, lebo na Slovensku to nikto nerobí a materiál odchádza do pražského IKEM-u. Chcem podotknúť, že peniaze na SmartLab sú efektívne využité a napríklad v hematológii už AI vyhodnocuje 80 % výsledkov testov a nepomýli sa. Človek sa unaví a môže sa pomýliť. Výsledok validovaný AI je oveľa presnejší, znižuje sa chybovosť ľudského faktora.
Môžeme očakávať rozsiahlejšie investície?
Leto bude náročné, lebo kompletne meníme technológie v Košiciach aj v Bratislave. Predpokladaná investícia je približne 10 miliónov eur. Budeme mať novú linku, ktorá prináša nové možnosti. Dohadujeme sa o podmienkach s finálne vybranou spoločnosťou Roche, no do popredia sa tlačia aj výrobcovia z Číny.
Dnes poskytne výrobca „železo“ kvázi grátis a platí sa za počty testov v dohodnutej cene, v ktorej je zarátaná technológia, servis aj potrebná chémia. Je to moderný systém, ktorý vo svete funguje a nazýva sa price per test. Samozrejme, je tam garantované určité množstvo testov a vychádzali sme z obdobia posledných siedmich rokov, lebo sme tendrovali na sedem rokov.
Rozdeľujeme si takto zodpovednosť. Keď kúpite chémiu, tak ju teoreticky môže zamestnanec liať, koľko chce. Teraz budeme mať dohodnutý „waste“ faktor, ktorý nemôžeme prekročiť. Ideme podľa svetových štandardov, koľko treba minúť na ktorý typ testu, a aj výrobca stráži našu efektivitu.
Nebudete po odchode Dr. Limbacha platiť za technológie viac?
Rozviazalo mi to ruky, tendre si môžeme robiť samostatne. Niektoré nemecké ceny sa nám podarilo vytendrovať na slovenské. V princípe sme ušetrili a dokázali sme stlačiť ceny dokonca o 15 % nižšie. Dnes sme už v inej pozícii. Medirex je veľká spoločnosť a v Nemecku majú vyššie náklady na prístroje, inštaláciu, servis atď., lebo je tam oveľa drahšia pracovná sila.
Keď dáme bokom transakciu, ako hodnotíte minuloročný hospodársky výsledok?
Ako štandardný. Po covide sa situácia normalizovala, nikto nikde „nevyskakuje“, robíme si svoju prácu. Jediné pozitívum, ktoré sa dá nájsť na pandémii z nášho pohľadu, je, že ľudia spoznali, čo je laboratórium. Pred covidom sme mali 2 % z obratu od samoplatcov, dnes je to 9 %, smerujeme k 10 %, možno aj viac.
Naši kolegovia vyvinuli aj špeciálne testy. Napríklad o Trisomy test, čo je diagnostika genetických porúch plodu z krvi matky, je veľký záujem. Alebo testovanie rôznych typov alergií. A prečo nám rastie podiel samoplatcov? Lebo štát to jednoducho nestíha financovať, nedostanete sa do ambulancie.
Niekto by to mal posunúť ďalej a povedať, čo je základné zdravotné poistenie a čo je navyše, za pripoistenie. Ale tváriť sa, že štát všetko stíha platiť, a potom neefektívne hospodári v nemocniciach... Tej neefektívnosti je veľa. Niekto by mal urobiť novú reformu, lebo si nemyslím, že takéto vákuum, v akom sme, je cesta.
Keď sme pri zisku, tak v roku 2021 ste dosiahli ziskovú maržu 17 %, o rok neskôr až 20 %, pričom skupina KLINICKÁ BIOCHÉMIA dokonca 39 %. Významná časť vášho fungovania je pritom založená na zdrojoch z verejného zdravotného poistenia. Takéto čísla sú podľa vás primerané?
Absolútne áno, pretože hovoríme o období pandémie. Najmä politici na to veľmi rýchlo zabudli a pritom to boli práve oni, kto nás vtedy prosil, aby sme rýchlo testovali. Medirex sa transformoval za sedem dní na covidové laboratórium a vybudoval veľa odberových centier. Vždy budem hrdý na našich ľudí, ktorí to v extrémnom strese zvládli. Najväčšie odberové miesto na Národnom futbalovom štadióne prevádzkoval Medirex, to nikto nevie.
Boli sme jediní schopní postaviť odborné odberové tímy a zabezpečiť diagnostiku. Bol to boj. Napriek kontaktom doktora Limbacha a mňa po celej Európe a vlastne po celom svete sme sem nedokázali doviezť ďalšie automatické analyzátory. Všade ich bolo málo.
Podstatné je, že sme testovali najviac samoplatcov, denne tisícky ľudí, najmä zamestnancov veľkých firiem, ako Slovnaft, ale aj Národnej banky Slovenska a iných. Pracovali sme 24/7 počas celej pandémie a náš zisk tvorili práve platby od samoplatcov. Nepamätám sa, že by sme niekomu povedali nie.
Koľko ste mali počas pandémie samoplatcov?
Väčšinu. Viac ako 60 %. Naopak, spoločnosť Unilabs Slovensko, ktorá bola historicky spojená s Pentou, mala viac vzoriek z nemocníc, ale nemala toľko samoplatcov. Skrátka, tú funkčnú sieť, ktorá bola pri pandémii potrebná a vyžadovaná, sme dokázali vytvoriť primárne my v Medirexe.
Keby sme vašich zákazníkov teraz rozdelili na podskupiny ambulancie, nemocnice a samoplatcovia, tak odkiaľ máte najväčší podiel vzoriek?
Ambulancie sú na úrovni okolo 75 %. Väčšinou sú mimo nemocníc, lebo málo nemocníc má celé portfólio ambulancií, hoci tam často prebieha prvotná diagnostika. Najviac vzoriek nám prichádza od špecialistov. Do 10 % tvoria samoplatcovia. Nemocnice predstavujú asi 15 %, ale na prevádzku sú náročnejšie, lebo tam zabezpečujeme služby 24/7. Minulý rok sme vykonali takmer 74 miliónov testov. Pre porovnanie: pred 15 rokmi sme vyšetrovali 1 650 parametrov, dnes už 5 766. To je viac ako trojapolnásobok.
Ako motivujete lekárov, aby spolupracovali práve s vami? Aké majú bonusy?
Keď je niečo hradené z verejného zdravotného poistenia, nemôže tam byť žiadny bonus. Lekára môžeme presvedčiť kvalitou služieb, rýchlosťou a podobne. Poisťovne nás tlačia cenami nadol, tak prečo by sme mali rozdávať nejaké bonusy za to, že nám lekári dávajú vyšetrenia, ktoré hradí zdravotné poistenie?
Našťastie sa na Slovensku podarilo, že takéto niečo nefunguje. Nejaké odmeny sú za konzultácie lekárov k samoplatcovským testom. Ale pri nich musí lekár svoju časť aj odpracovať, čiže musí pacientovi dôkladne vysvetliť, o čo ide.
Stratu ste naposledy dosiahli v roku 2019. Vtedy ste boli pár dní aj bez zmluvného vzťahu s VšZP, pričom exministerka Kalavská chcela, aby minimálne v Bratislave fungovalo veľké štátne laboratórium. Teraz si Univerzitná nemocnica Bratislava nakúpila vlastné MR a CT prístroje. Neobávate sa, že po rokoch nastanú posuny aj pri laboratórnych službách a stratíte pozície?
Myslím si, že pani exministerka musela veľmi rýchlo zmeniť názor, lebo už je súčasťou skupiny AGEL. Čo sa týka VšZP, na oboch stranách sme si vtedy uvedomili, že to nikomu neprospieva, a je mi ľúto, že napokon utrpel pacient. Štátne laboratórium by som považoval za krok späť, lebo svet sa uberá v laboratórnej medicíne iným smerom a diagnostika sa viac koncentruje. Pri MR a CT mi to príde logickejšie, lebo pacient musí za tým prístrojom niekde prísť a je pohodlné, aby to bolo priamo v budove.
Laboratórna diagnostika využíva biologický materiál, ktorý môžete zvážať a testovať na jednom mieste. Zdôrazňujem, že pri tejto koncentrácii na jednom mieste môžeme mať oveľa širšie spektrum metód a vykonávať všetky odbory, od hematológie, biochémie po genetiku, biopsiu atď., a zabezpečiť komfort pre ordinujúceho lekára, že všetky výsledky dostane rýchlo z jedného miesta.
Uvediem príklad Nemocnice svätého Michala v Bratislave, ktorá si prevádzkovala laboratórium sama, potom sme ho istý čas prevádzkovali my, potom ho chceli späť a my robíme iba nadstavbu. Laboratórium majú stratové, ale chcú ho mať. Budúcnosti sa nebojím, lebo nemocnice predstavujú 15 % objemu našich vyšetrení. Naše najväčšie centrálne laboratórium má 4 500 metrov štvorcových, tie nemocničné laboratóriá sú neporovnateľne menšie a robí sa v nich iba to, čo potrebujú urgentne.
Prečo to teda Nemocnica sv. Michala robí?
Je to rozhodnutie aktuálneho manažmentu, možno politikov, že to tak má byť. Nemá to ekonomickú logiku. Predstava, že nemocnice budú mať svoje laboratóriá a tie budú ziskové, je podľa mňa pomýlená, ale dobre to znie.
Analytici Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) konštatujú, že súkromné laboratóriá môžu byť výhodnejšie pre malé nemocnice, ale tie veľké si to dokážu robiť samy ziskovo. Ako príklad uvádzajú nemocnicu v Brne. Prečo to niektoré naše veľké nemocnice nerobia?
Lebo u nás to nevedia robiť ziskovo ani veľké nemocnice. Český model je úplne iný. Tam je veľa malých laboratórií a nemocnica robí aj pre okolitú klientelu a majú to rozvinuté. Z okolitých krajín je trh najmenej skonsolidovaný asi práve v Česku. V Poľsku je veľmi konsolidovaný a do Maďarska nešiel doteraz takmer žiadny investor, lebo tam bola situácia, aká bola. Predstavte si však celé to naše prostredie. To nie je len laboratórium.
Na to, aby ste mohli byť efektívni a mali mnohé technológie, musíte mať veľa vzoriek, ktoré dovážajú vodiči. To je 120 vodičov a približne na 100 trasách denne. Ročne naši šoféri obídu zemeguľu 8,5-krát. Toľko najazdia. Predstavte si, že si takúto logistickú infraštruktúru má vybudovať štátna nemocnica – takúto efektivitu. Z ružinovskej nemocnice máme do 500 vzoriek, to je málo.
Zároveň sa mnohé testy realizujú až pri počte tisíc alebo dvetisíc pacientov, v Ružinove sa objavia raz za dva či tri dni. My však denne máme 20 000 pacientov, čiže dostaneme 20 požiadaviek za jeden deň. Balenie, aby sme boli efektívni, býva väčšinou na 100 testov, takže čakáme päť dní a vieme minúť celé balenie. Koľkonásobne dlhšie by sa čakalo v Ružinove, kým by nazbierali tých 100 pacientov? Alebo by sa minula krabička na zopár testov a zvyšok by sa vyhodil? Aká by to bola efektivita?
Ale pri najčastejších vyšetreniach by veľké nemocnice dokázali byť ziskové?
To nie je také jednoznačné. Problém je aj v ohodnotení vyšetrení. Napríklad na vyšetreniach glukózy, ktorých sú tisícky denne, prerábame každý deň. Celá hematológia od ministra Zajaca nebola prenastavená. Vtedy bol nastavený bodový systém. Medirex každý mesiac prerobí 200 000 eur na hematologických vyšetreniach. Robíme ich však preto, aby sme mali celé portfólio. Nikdy sme nepovedali, že toto nebudeme robiť, lebo to nie je ziskové. Systém financovania nie je nastavený vyvážene.
Je niekto z veľkých hráčov, kto ich nerobí?
Všetci ich robíme, lebo musíme mať celé portfólio. Nemôžeme povedať lekárovi, že prepáč, ale hematológiu my nevezmeme a obráť sa inam. Je to spoločná zodpovednosť všetkých veľkých laboratórií. Hematológia je úplne stratová. Najziskovejšie sú moderné metódy, ktoré zaznamenávajú aj najväčší rozvoj, či už ide o imunológiu, alebo genetiku. Ani bežná biochémia dnes nie je výraznejšie zisková.
Veľa vecí robíme, aby sme mali kompletné portfólio, celé spektrum. Takže si nemyslím, že nemocnica by dokázala byť zisková. Je to najdrahšia prevádzka, lebo v nemocnici musíte slúžiť 24/7, máte málo testov, sú tam vysoké príplatky. Za sviatok napríklad 100 % mzdy. Výhoda nášho centralizovaného modelu je, že my nemusíme slúžiť vo všetkých nemocniciach, ale slúži nám šofér, ktorý vzorky pozbiera, a vieme to zefektívniť.
Dnes máme aj my problémy presvedčiť mladých ľudí na služby, nechcú tráviť noci v práci. Našou výhodou tiež je, že zamestnávame tisíc ľudí a ľudia z nášho centrálneho laboratória môžu rotovať, chodia slúžiť aj na prevádzky do nemocníc. Napríklad v Ružinove nám postačí 15 ľudí, kým nemocničné laboratórium by na rovnakú prevádzku potrebovalo 30.
Do akej miery je pre vás dôležité, kto je aktuálne šéfom rezortu, úradu pre dohľad alebo zdravotnej poisťovne? Napríklad v roku 2012 ste tri týždne pred nástupom Marcela Foraia na čelo VšZP verejnosti nechtiac prezradili, že „šéfom poisťovne bude tiež jeden náš kamarát z Košíc a z hľadiska lobingu by to mohlo byť dobré.“ Alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oslavoval 20. výročie vo vašom kaštieli.
Ani som nevedel, že tá oslava je u nás. Podnikám v oblasti služieb a takéto záležitosti rieši obchodný tím. Dočítal som sa to v novinách. S pánom doktorom Palkovičom, riaditeľom ÚDZS, som sa stretol jedenkrát v živote, a aj to bolo až po spomínanej akcii. Je šéfom úradu, ktorý dohliada na dodržiavanie predpisov, a v tomto smere si my plníme všetky povinnosti, nikdy sa nám nestalo, že by bol nejaký podnet.
Minister zdravotníctva je dôležitý z hľadiska celkovej stratégie odvetvia. Kľúčoví partneri pre všetky laboratóriá sú riaditelia, respektíve manažmenty zdravotných poisťovní, lebo s nimi prebiehajú priame vyjednávania o zmluvných vzťahoch. Tváriť sa, že nikoho zo zdravotníctva nepoznám, by nebolo pravdivé, veď pôsobím v zdravotníctve 25 rokov.
Šéfa Dôvery poznám z čias, keď bol referent, šéf nákupu bol môj spolužiak na lekárskej fakulte. Mojimi spolužiakmi boli aj riaditeľ Nemocnice svätého Michala či Nemocnice Bory. Predsedu Národnej rady SR som poznal, keď bol ešte primárom traumatológie v Košiciach. Čo sa budeme tváriť, že sa nepoznáme? Veď to je choré.
Tieto vzťahy sú predsa prirodzeným výsledkom spoločnej profesijnej dráhy a nie sieťou záujmových väzieb. To je zase ten slovenský syndróm, že sa ideme hrať na niečo a tváriť sa, že sme sa nikdy s nikým nestretli a nikoho nepoznáme. Poznám veľa ľudí, ale to vôbec neznamená, že robíme spolu nejaký biznis. Vždy sa pozerám na ľudský rozmer človeka.
Ale pána Foraia ste označili ako kamaráta.
Poznám ho ešte z čias, keď pôsobil na pobočke v Košiciach.
On však potom povedal, že kamaráti nie ste.
To bolo jeho vyjadrenie. Keď sa stretneme na ulici, tak sa pozdravíme a porozprávame sa, ako sa máme.
Neľutujete s odstupom času, že ste verejný komentár k jeho osobe následne nevysvetlili?
V mojom vtedajšom výroku nebolo nič zásadné a nebol ani vyslovený verejne. Nevidel som dôvod, aby som ho musel dodatočne vysvetľovať. Je to už dávno, stalo sa to pred takmer 15 rokmi.
A čo ďalší bývalý šéf VšZP pán Kočan?
S pánom Kočanom sa takisto poznám, považujem ho za mimoriadne schopného manažéra, ktorý dostal VšZP do kladných čísiel. Vzhľadom na jeho analytické schopnosti som ho oslovil na spoluprácu, neskôr pôsobil ako riaditeľ našej Nemocnice Malacky. Odviedol v nej kus dobrej práce.
Sú rokovania zo strany laboratórií jednoduchšie ako tie, ktoré vedú nemocnice a ambulancie, keďže máte silnú vyjednávaciu pozíciu ako dvaja či traja dominantní hráči? Čo môže poisťovňa spraviť?
Čo môže spraviť? To, že nám nezaplatí za vyšetrenia nad stanovený limit. Lenže my sme medzi dvoma mlynskými kameňmi. Na jednej strane lekári vyšetrenia predpisujú, vzorky k nám prichádzajú a my ich nemôžeme odmietnuť. Na druhej strane máme limit zo zdravotnej poisťovne. Nemôžeme však povedať napríklad, že po 20. dni v mesiaci už nevyšetrujeme, pretože sme nad limitom. Cítime obrovskú zodpovednosť voči pacientom.
Momentálne máme najvypuklejšiu situáciu s Dôverou. Veľké množstvo vyšetrení nemáme zaplatené. Aj v tomto sme mali s doktorom Limbachom názorový rozdiel na bývalé vedenie Medirexu, lebo v roku 2023 kolegovia nejednali s poisťovňami a nechali v Dôvere a v Unione neuhradené nadlimity vo výške päť miliónov eur. V roku 2024 to bolo už sedem miliónov eur. A v roku 2025, keď som už vedel, že sme dohodnutí s doktorom Limbachom, začal som už dôrazne rokovať s Dôverou a Unionom.
Na tento rok som vybojoval lepšie zmluvné vzťahy. Nadlimity však budeme robiť stále, to sa nedá ukorigovať. Jediným systémovým riešením by bolo, že štát zavedie eZdravie a požiadavku na vyšetrenie dostane Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Pošle ju do poisťovne na schválenie a tá ju schváli alebo neschváli. NCZI pošle informáciu laboratóriu, či vyšetrenie bude alebo nebude robiť. Ak však povie, že ho má urobiť, musí byť automaticky zaplatené.
Dnes je ten „čierny Peter“ v našich rukách, lebo poisťovňa povie: „Veď vy si to dohodnite s lekármi.“ A aké mám právo povedať lekárovi, že nesmie predpísať vyšetrenie? Pritom dnes sú najdôležitejšími parametrami pre rozhodovanie lekára laboratórna diagnostika a zobrazovacia diagnostika.
Keď som ja vyštudoval medicínu, mali sme iba fonendoskopy, klopkali sme na pacientov, prehmatávali sme ich, robili rôzne typy úderov, až potom nám starí profesori dovolili využiť sonograf alebo odobrať krv. Dnes mladý lekár najprv odoberie krv, dá urobiť kvantum testov a pošle pacienta na CT alebo MR. A potom začne uvažovať. Diagnostika sa posunula a ponúka úplne iné možnosti.
Nevyhovuje práve veľkým laboratóriám, že sa výkony robia duplicitne a sú skryté pod dátovou hmlou?
Opak je pravdou. Aktívne sa podieľame na pilote eLabu, sme najďalej zo všetkých laboratórií. Viete, kto zaostáva? Poisťovne. Pred pár týždňami sa uskutočnil test a nefungoval medzikrok, a to schválenie zo strany poisťovne. My hovoríme, že by sme to chceli čo najskôr, lebo nám odpadnú nezmyselné výkony, na ktoré musíme míňať materiál, energiu a ľudskú prácu.
Prečo vznikajú duplicitné výkony?
Častým dôvodom je, že lekár nemá prístup k nedávnym výsledkom iného kolegu. Keby bol eLab funkčný, lekár by si len jednoducho stiahol výsledky daného pacienta. Nemusel by napríklad gastroenterológ opakovať vyšetrenie, ktoré pred dvoma dňami predpísal všeobecný lekár. Keď to zjednoduším, my chceme menej duplicity, menej nadlimitných výkonov.
Šéf Unilabsu uviedol, že eLab funguje v Estónsku od roku 2008 a dokázali tam znížiť ročné náklady o 20 %. Až takýto priestor vidíte aj u nás?
Vysvetlime si to. Náklady na laboratóriá a zobrazovaciu diagnostiku, takzvané SVALZ-y, tvoria len 4,5 % rozpočtu VšZP. Ako chcete ušetriť 20 % na celom zdravotníctve? Môžeme ušetriť nejaké percento z tých 4,5 %, tak to bolo zrejme myslené. To je však zanedbateľná suma oproti celkovému rozpočtu. Najviac sa míňa na lieky a ústavnú zdravotnú starostlivosť, ktorá je podľa mňa poskytovaná neefektívne.
Lenže ÚHP tiež porovnal, že u nás ide na laboratórnu či zobrazovaciu diagnostiku najviac spomedzi krajín V4.
Nevidel som tie dáta. Dodám však, že keby štát zvolil racionálny prístup, tak by sa do diagnostiky mohlo investovať ešte viac. Vďaka laboratóriám sa robí skríning mnohých ochorení. Moderné krajiny ako Holandsko a Nemecko zavádzajú rozšírený skríning na HPV, lebo spôsobuje rakovinu. Je to síce drahšie vyšetrenie ako cytológia, ale je stopercentne spoľahlivé.
Vo finále určite ušetrili, lebo predĺžili interval skríningu, myslím, až na päť rokov. U nás ideme opačne – štát ešte aj obmedzuje cytológiu. A potom po čase zistíme, že znova máme viac prípadov rakoviny krčka maternice. A čo je efektívnejšie? Zaplatiť radšej 40 eur za vyšetrenie na HPV, alebo liečiť pacientku s rakovinou krčka maternice?
Ako vnímate prvostupňové rozhodnutie PMÚ? Čítali ste si celé rozhodnutie, ktoré má vyše 300 strán?
Viem si predstaviť aj lepšie čítanie. Rozhodnutie si dôkladne prešli naši právni zástupcovia. Rozhodnutie nie je právoplatné. PMÚ podľa nášho názoru neakceptoval a nezohľadnil veľmi veľa argumentov, či už od nás, od iných laboratórií, alebo od samotnej asociácie. Preto sme podali rozklad, a aby sa kolegovia z PMÚ nenudili, naše odvolanie má 180 strán.
Závery PMÚ sú, že ako laboratóriá ste si dohadovali ceny, rozdeľovali trh a vymieňali citlivé informácie v rokoch 2017 až 2022. Toto všetko popierate?
Jednoznačne. Ako si my môžeme dohadovať ceny, keď tie určuje poisťovňa? Poisťovňa povie: toľkoto to bude a prispôsobíte sa, alebo nie. Ďalšou reguláciou zo strany poisťovne je limit. Poisťovňa je hlavný regulátor trhu. Takže áno, popieram to, lebo to nezodpovedá realite fungovania slovenského systému.
ÚHP napríklad upozornil, že PCR testy boli u nás o deväť až dvanásť eur drahšie ako v Česku.
Isteže, ale vyššie ceny sme mali pre samoplatcov. V rámci verejného zdravotného poistenia boli lacnejšie ako v Česku. To sa tam tiež zabudlo napísať.
Na tých zmluvách je však vidieť, že boli zverejnené v rovnakom čase, s rovnakými cenami a na rovnaké obdobie.
Rokovanie k cene PCR testu sa konalo na Úrade vlády za účasti všetkých poisťovní a laboratórií a za účasti pána premiéra. Po diskusii sa povedalo, že takáto cena má byť a poisťovne to majú spracovať. Bola to nižšia cena ako v ČR. A odsúhlasil to vtedajší premiér pán Matovič. Ďalšia diskusia nebola.
Iná vec boli ceny pre samoplatcov. Tam bol Medirex dokonca najdrahší, ale poskytovali sme aj kvalitnejšie služby ako konkurencia – elektronické objednanie, elektronické doručenie výsledkov a podobne. Všetko je dohľadateľné. Ale pri testoch hradených z verejného zdravotného poistenia bola cena určená zvonku – nie laboratóriami!
Dajme nabok pandémiu. Rozhodnutie úradu sa týka aj rokov predtým. Tvrdíte, že ani vtedy ste nepochybili?
V rozhodnutí nie je opísané žiadne závažné pochybenie. Neviem, či PMÚ chce robiť hon na čarodejnice v zdravotníctve, lebo podnet podal aj na Asociáciu nemocníc Slovenska a fakticky na celý sektor. Pritom v zákone sa píše, že napríklad lekárov pri vyjednávaní s poisťovňami môžu zastupovať aj ich profesné alebo stavovské organizácie. To bola aj Asociácia laboratórií, ktorá však nikdy nedohadovala limity pre jednotlivých členov.
VšZP teraz komunikuje, že už rokuje s jednotlivými laboratóriami samostatne, čiže zrejme to tak predtým nebolo.
Vždy to tak bolo. Ani v minulosti nikto neriešil limit za Medirex, ani Medirex ho neriešil za iného poskytovateľa. Asociácia riešila profesné a systémové veci, napríklad že nové vyšetrenie na trhu nie je v katalógu výkonov, tak sa spolu s odbornou spoločnosťou a s poisťovňou dohadovalo, ako sa zavedie a akú cenu bude mať.
A potom už bolo na každom laboratóriu, či podmienky prijme, alebo neprijme. Poisťovne mali vždy tendenciu zjednocovať ceny, ale limit si vždy dohadovalo každé laboratórium samostatne.
Vylučujete, že by ste komunikovali o cenách s inými laboratóriami?
Rozhodne áno. Všetky laboratóriá s výnimkou Unilabsu podali rozklad proti rozhodnutiu. Teraz má Rada PMÚ tri roky na opätovné posúdenie. Predložili sme veľa silných argumentov. Potom máme ešte možnosť napadnúť rozhodnutie na správnom súde.
Prečo sa Unilabs ako jediný neodvolal? Kedy ste sa dozvedeli, že predkladá dôkazy a spolupracuje s úradom?
Niekedy počas konania. Unilabs mal problémy s protimonopolnými úradmi aj v iných krajinách, takže zrejme zvolil stratégiu, že radšej nepôjde do sporu a bude spolupracovať. Zrejme to bola jeho taktika a postup. Neviem predikovať ďalší vývoj, ale my sme presvedčení o správnosti svojich argumentov.
Zdôrazňujem, že sme sa ničoho protiprávneho nedopustili. Medirex nikdy nepristúpil k žiadnej forme koordinovaného konania, ktoré by obmedzovalo hospodársku súťaž alebo poškodzovalo záujmy klientov, pacientov či iných subjektov pôsobiacich v oblasti laboratórnej diagnostiky.
Druhý, tiež neprávoplatný trest, je trojročný zákaz účasti na verejných obstarávaniach. Potvrdzujete, že tento by vás zasiahol menej?
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti si objednávajú zdravotné poisťovne priamo a je to vyňaté z verejného obstarávania. Skúste si predstaviť, ako by poisťovňa obstarala všeobecného lekára v Hornej Marikovej. Je rada, že tam vôbec nejaký je. Alebo, ako by obstarala iného poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti v Galante? Je tam iná nemocnica? Nie je. Takže to nedáva logiku.
Systém zdravotnej starostlivosti nedokáže fungovať na princípe verejnej súťaže v každom detaile, v praxi je to nemožné. Teoreticky uvediem príklad, kde by nás tento typ trestu zasiahol. Máme prenajaté priestory v Nemocnici Ružinov, takže pri ďalšej súťaži na prenájom by to mohlo znamenať výhodu pre konkurenciu, že traja sa tam nemôžu prihlásiť. Zmluvy sa uzatvárajú na štyri roky. V štátnych nemocniciach sa robia takéto ponukové konania na prenájom priestorov.
Prevádzkujete tiež Nemocnicu Malacky, ktorá bola kritizovaná za spôsob jej oddlžovania. Štát dal približne milión eur, ktorý išiel na splatenie dlhov voči inej vašej spoločnosti Medirex Servis. Je takýto postup etický?
To vôbec nie je o etike. Medirex Servis má jednu časť, ktorou je lekáreň v nemocnici v Malackách. Je verejná a zároveň zásobuje liekmi aj nemocnicu. Robíme to tak preto, aby sme mohli nakupovať vo veľkom a tým pádom za lepšie ceny. V zlých časoch sme sa rozhodli, že nemocnica nezaplatí svojej sesterskej firme Medirex Servis, pričom ale tá distribútorom liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu zaplatila. Boli to reálne dlhy za lieky a špeciálny zdravotnícky materiál.
Protiargument je, že účtovné uzávierky ukazujú, že v čase vzniku dlhov nemocnica mala peniaze.
V horších obdobiach sa naakumulovali dlhy. Aj keď nemocnica vykázala zisk, nemala peňažné toky na to, aby ich splatila. A prečo máme byť diskvalifikovaní, keď štát nastavuje podmienky platieb za zdravotnú starostlivosť a štátne nemocnice nemusia platiť dlhy? Napríklad často neplatia sociálne poistenie ani zdravotné odvody, no my ich máme zaplatené.
Ministerstvo uviedlo, že nevie garantovať, či boli ceny za dodávané tovary medzi nemocnicou a vašou spoločnosťou na trhovej úrovni. Boli?
To vám môžem garantovať na sto percent. Na všetko robíme tendre, určite neplatíme dodávateľom viac ako musíme. Náklady si strážime veľmi dôsledne. Je to transparentne dohľadateľné. Navyše podliehame aj transferovému oceňovaniu. Nemôžeme si dovoliť nastavovať iné ceny.
Nemocnica v Malackách je blízko Česka, zavrel sa tam urgentný príjem. Je dlhodobo udržateľná?
My sme ani nemali mať urgentný príjem. V podstate nespĺňame kritériá. Dokým nebola Nemocnica Bory, dotoval to samosprávny kraj ako núdzové riešenie. Udržateľnosť je aj otázkou financovania zdravotníctva, ale nemocnica ako taká udržateľná je.
Dnes nastavujeme s kolegami víziu do budúcnosti, ale ak bude financovanie stále horšie, tak sa asi budeme špecializovať len na niektoré odbory. Napríklad je tam veľmi kvalitné očné centrum, ktoré odoperuje viac pacientov ako centrum v Ružinove. Je tam tiež veľmi dobrá ortopédia, traumatológia, jednodňová chirurgia. Žiaľ, ak nás systém donúti, niektoré služby budeme musieť ukončiť a zostaneme v oklieštenej forme.
Medirex má približne 1 000 zamestnancov. Ktoré pozície sa vám obsadzujú najťažšie?
Jednoznačne stredný zdravotnícky personál, laboranti. Je prirodzené, že sa mladí ľudia usilujú o vysokoškolské vzdelanie, ale naše laboratóriá potrebujú aj kvalifikovaných pracovníkov so stredoškolským vzdelaním. Do budúcna ich čiastočne nahradia roboty, ale ľudský dohľad bude vždy nevyhnutný.
V tomto segmente nie je taký problém s odchodom do zahraničia ako pri lekároch a zdravotných sestrách, týchto ľudí je skrátka málo. Preto aktívne spolupracujeme so strednými zdravotníckymi školami. Študenti k nám chodia na prax.
Podobne k nám chodia aj študenti šiestych ročníkov lekárskych fakúlt v rámci predštátnicovej prípravy z internej medicíny. Kolegovia im nielen ukážu laboratórium, ale podstatné je pre lekára vidieť, ako má správne urobiť odber, ako ho poslať do laboratória a ako vyhodnotiť výsledok. Takže výučba je skôr zameraná na predanalytickú a postanalytickú fázu. Aj gynekológovia k nám budú chodiť v rámci stáží a študijnej prípravy.
Plánujete v budúcnosti predaj Medirexu alebo si formujete nástupcov? V slovenských firmách sa to častokrát nezvláda.
Podnikáme rodinne. Starší syn inklinuje skôr k cestovnému ruchu a hotelierstvu, druhý syn má iba tri roky, a tak sa hádam o pár rokov rozhodne sám a správne. Rozhodne však neplánujem spoločnosť predávať a uvidíme, pre ktorý smer sa synovia napokon rozhodnú.
Táto otázka však môže prísť, ak raz synovia nebudú chcieť ísť po tejto ceste. Napríklad syn spoločníka chce študovať medicínu, druhý študuje ekonómiu. Uvidíme. Zatiaľ však ja osobne mám dostatok chuti a energie posúvať laboratórnu diagnostiku dopredu.
