„Odmeniť výkon, potrestať kávičky.” Nemocnice ohrozujú štátnu kasu, iný model chcú riaditelia aj poslanci

Slovenské nemocnice neplatia včas a tlačia pred sebou „železnú guľu“ s objemom už viac ako 1,1 miliardy eur. Ich záväzky po lehote splatnosti vlani narástli najviac za posledné roky, a to o 296 miliónov eur.

„Zadlženosť nemocníc predstavuje významné a rastúce fiškálne riziko, ktorého dosahy presahujú rámec rezortu zdravotníctva a majú priamy vplyv na verejné financie,“ priznáva ministerstvo. S dvanástimi najväčšími nemocnicami v jeho pôsobnosti je spojená väčšina záväzkov neuhradených viac ako 60 dní, a to v sume približne 900 miliónov eur.

Rezort ukázal červené čísla vláde a pomenoval príčiny. Spomína zvyšovanie osobných nákladov z titulu valorizácie platov v zmysle legislatívy, ale aj kolektívneho vyjednávania. „Najvýznamnejšou nákladovou položkou sú osobné náklady, ktoré v roku 2025 tvorili v priemere 81 % výnosov od zdravotných poisťovní,“ konštatuje.

Len v jeho dvanástich veľkých nemocniciach medziročne narástli o viac ako 123 miliónov eur. Rezort ako ďalšie príčiny spomína skryté investičné dlhy a nevyhnutné opravy, ako aj zdražovanie tovarov a služieb.

Zvýšiť príjmy či znížiť výdavky?

„Vývoj poukazuje na dlhodobý nesúlad medzi oprávnenými nákladmi zdravotníckych zariadení a výnosmi od zdravotných poisťovní,“ zdôraznil rezort. Všetky tri zdravotné poisťovne pritom vlani dosiahli zisk, dokopy viac ako 57 miliónov eur. Za ne pridáva iný pohľad výkonná riaditeľka ich asociácie PhDr. Dajana Petríková.

„Treba si uvedomiť, že kým v roku 2021 zdravotné poisťovne investovali do ústavnej zdravotnej starostlivosti 32 % všetkých svojich nákladov, v roku 2024 to bolo až 37 %,“ konštatuje. Tvrdí, že nemocniciam klesá výkonnosť. „Dnes dávajú poisťovne najväčší balík peňazí na liečbu pacientov v nemocniciach, hoci 70 % kontaktov s pacientom prebehne v ambulancii,“ dopĺňa PhDr. Petríková s tým, že to tak určujú programové vyhlášky ministerstva.

Mapa bratislavských nemocníc sa zmení. Profesor: Taká tradícia, neviem si to predstaviť

Šéf zboru poradcov ministerstva zdravotníctva a predseda dozornej rady VšZP PhDr. Ing. Matej Bobovník, PhD., pripomína nedávny audit v piatich štátnych nemocniciach. Hovorí, že nevyhnutná je aj optimalizácia na strane výdavkov. Vymenoval zavádzanie elektronických evidenčných systémov dochádzky, optimalizáciu lôžkového fondu, zvýšenie využitia operačných sál či centralizáciu verejného obstarávania liekov, techniky a zdravotníckeho materiálu.

O väčšine opatrení sa pritom hovorí už roky. „Nedefinoval by som to ako zlyhania manažmentu, ide skôr o štrukturálne problémy, s ktorými sa štát dlhodobo potýka,“ uviedol PhDr. Bobovník na konferencii Vizionári.

Inšpirácia pre štátne nemocnice

Podľa Ing. Petra Lednického, generálneho riaditeľa Penta Hospitals International, audit potvrdil len to, čo sa o hospodárení veľkých štátnych nemocníc už vedelo. Uviedol, že náklady v nich rastú rýchlejšie než ich celková výkonnosť, ktorá stagnuje alebo dokonca klesá.

„Je škoda, že audity štátnych nemocníc prichádzajú sporadicky, potom prekvapujú svojimi zisteniami. Naše nemocnice sú auditované každý rok, keďže fungujú ako akciové spoločnosti,“ uviedol Ing. Lednický.

Chaos okolo 8. mája: „Kto to zaplatí?” Nemocnice odkladajú zákroky, ambulancie sú v nevýhode

Podľa neho vedia súkromné nemocnice fungovať efektívnejšie a lacnejšie vďaka