Už viac ako 8,8 miliardy eur. Objem financií, ktorý na Slovensku ide cez zdravotné poisťovne k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, sa pri porovnaní rokov 2016 a 2026 viac ako zdvojnásobil.
„A čo je dôležité, tieto výdavky rastú nielen nominálne, ale aj ako podiel na HDP, čo znamená, že dávame väčší a väčší podiel ekonomiky prostredníctvom verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť,“ uviedol analytik Adam Marek z Útvaru hodnoty za peniaze. Aktuálne je tento podiel už viac ako 6 % HDP.
Na konferencii Vizionári doplnil, že tento rast bude naďalej pokračovať, pričom každý rok treba počítať nielen s rastom miezd, infláciou či so starnutím populácie, ale pravdepodobne aj s novými požiadavkami súvisiacimi s liekovou politikou, reformou financovania sociálnych služieb či výstavbou nemocníc.
Analytik zhodnotil, že typicky sa rozpočet výdavkov na zdravotnú starostlivosť takmer nikdy nedodržal, no výnimkou bol rok 2025. To považuje za prvý dôležitý krok, hoci nemocnice sa naďalej zadlžujú.
Odprezentoval tiež porovnanie produktivity v koncových slovenských a českých nemocniciach prerátanú na ekvivalent plného pracovného úväzku lekára, pričom u susedov má byť o takmer tretinu vyššia. Dodal, že medzinárodné porovnania majú metodické úskalia, no rozdiel je určite výrazný.
Reforma nepríde?
Aj podľa ekonóma a europoslanca Mgr. Ľudovíta Ódora (PS) by sme pri aktuálnom objeme financií v zdravotníctve mali dosahovať oveľa lepšie výsledky, respektíve rovnaké výsledky by sme vedeli dosahovať s menším objemom peňazí. „Pre mňa je kľúčové, aby v zdravotníctve fungovali tvrdšie rozpočtové obmedzenia, manažovanie pacientov. Samozrejme, kľúčové sú nemocnice, lebo keď vidíme, ako dlh každoročne narastá, tak je to vážny problém,“ povedal expremiér Ódor.
Europoslankyňa PhDr. Monika Beňová (Smer-SD) si však myslí, že ani v nasledujúcich obdobiach naše zdravotníctvo neprejde významnou reformou, pretože nevieme prekročiť niekoľko hraníc. „Napríklad prestaňme démonizovať
Zostáva vám 57% na dočítanie.
