Ako ste sa dostali k vašej práci?
Už na základnej škole som robil pokusy a miloval som kriminálne seriály C.S.I. Na strednej zdravotníckej škole sme všetci chceli byť ako Horatio Caine (smiech). Už v prvom ročníku sme pochopili, že to tak nebude, hneď nás vytrestala patológia a iné náročné predmety.
Prečo ste sa zamerali práve na bakteriológiu?
Na strednej škole som mikrobiológiu nemal rád. To bol horor (smiech). Ale prišla prax, čo bolo úplne niečo iné a vďaka tomu je mikrobiológia moje číslo jedna. Je to manuálna práca, človek má vzorku v rukách. Na rozdiel od biochémie, kde je veľa automatizácie.
Ako by ste porovnali reálnu prácu laboranta so spomínanými seriálmi C.S.I.?
Teraz sa na tom bavím. Jedna kvapka a
bum majú to (smiech). V realite je tých procesov oveľa viac.
Ako máte rozdelenú prácu v rámci vášho oddelenia?
Striedame sa raz za mesiac. Laborant musí vedieť plnohodnotne zastúpiť každú „stoličku”: od príjmu materiálu, cez zápis, kontrolu až po spracovanie. Máme deväť „pracovných staníc“, napríklad črevné ochorenia, hemokultúry, alebo gynekológiu.
Na každej sa pracuje s novými vzorkami, aj s rozpracovanými subkultúrami, kde sa identifikujú už vykultivované baktérie, testuje sa ich citlivosť a podobne. Laborant musí vedieť pomôcť všade, kde sa dá.
Ktorá stanica je vaša obľúbená?
Rád pracujem so spektrometrom MALDI-TOF, kam prichádzajú vzorky na identifikáciu. Každú baktériu musíme doslova chytiť a venovať jej osobitnú pozornosť. Páči sa mi kombinácia manuálnej práce - keď baktériu skúmame, testujeme jej citlivosť a doslova ju lovíme – s modernými prístrojmi, ako sú okrem MALDI-TOF aj farbiaci automat či hemokultivačné prístroje.
S ktorými baktériami prichádzate do kontaktu najčastejšie?
Záleží od druhu odberu, často sú to napríklad baktérie S. aureus či E. coli.
Tie už spoznáte aj so zatvorenými očami?
V podstate áno (úsmev). Ale stále musíme robiť dôkladnú identifikáciu, keďže niektoré sú si podobné. Nemôžeme to podceniť, aj jeden z tisíc prípadov môže byť patogén.
Kde je „nebezpečná” podobnosť?
Napríklad medzi baktériami E. coli a Shigella spp. Prvá môže byť neškodná, druhá spôsobuje vážne hnačkové ochorenie. Preto podľa potreby robíme viaceré doplnkové testy na jednoznačnú identifikáciu.
Aké pravidlá musíte v laboratóriu dodržiavať?
Nejesť, nepiť, nefajčiť, to je samozrejmé. Používame ochranné pomôcky ako pracovné oblečenie a rukavice, v prípade potreby aj rúška, ochranné okuliare, prípadne pracujeme so vzorkami v laminárnych boxoch. Týmto postupom chránime nielen seba, ale aj vzorky pred kontamináciou.
Ako sa posunula laboratórna diagnostika za viac ako desať rokov vášho pôsobenia?
Ak sa pozeráme na laboratórnu diagnostiku ako celok, je pokrok výrazný. Kedysi sme mnohé úkony robili manuálne, prípadne inými metodikami a jednotlivé procesy trvali dlhšie. V mnohých odboroch sa výraznejšie uplatnila automatizácia, prístroje vyšetrujú stovky vzoriek a výsledky sú v priebehu hodín.
V rámci molekulárnej biológie dokážeme identifikovať mnohé baktérie či vírusy v krátkom čase. Aj manuálne procesy sú efektívnejšie – všetko ide dopredu.
A z pohľadu výskytu chorôb?
Baktérie sú evolučne staré, boli tu pred nami, sú s nami a budú tu po nás. Naopak, v oblasti vírusov sú neustále nejaké mutácie. Baktérie majú výkyvy skôr sezónne. Na jar a jeseň sú to bakteriálne ochorenia horných dýchacích ciest, v lete črevné patogény aj kvôli grilovačkám či vinobraniam, alebo močové infekcie kvôli kúpaliskám.
Napriek rozvoju technológií, v čom je práca laboranta nenahraditeľná?
V citlivosti a presnosti ľudskej práce. Aj keď máme moderné prístroje, skúsené oko a vedomosti laboranta sú nenahraditeľné. Práve človek musí napríklad vyhodnotiť neštandardné nálezy a spolu s laboratórnym diagnostikom prípadne lekárom rozhodnúť o ďalšom postupe. Neopiera sa len o protokol, ale aj o vedomosti a prax, aby diagnostika bola čo najpresnejšia.