Začínala v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Gabriela Tótha. Práve on sa stal jej mentorom, učiteľom a skvelým šéfom, s ktorým ju dodnes spája kolegiálne priateľstvo a vzájomná odborná podpora. Ďalších 22 rokov pôsobila v ambulancii MUDr. Jozefa Vanča.
Teraz pracuje ako ambulantná sestra u MUDr. Martina Kraveca (na foto). Hovorí, že vždy mala šťastie na svojich šéfov. Dlhých 15 rokov zastávala funkciu prezidentky Regionálnej komory Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Spišská Nová Ves a tiež je aktívnou podpredsedníčkou Odbornej sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek.
Zhovárali sme sa s Top sestrou Mgr. Petrou Sekulovou, MPH, ktorá pracuje vo všeobecnej ambulancii pre dospelých v Spišskej Novej Vsi u MUDr. Martina Kraveca.
Tridsať rokov pôsobíte v ambulantnej sfére. Nikdy vás nelákala práca v nemocnici?
Počas celej svojej profesionálnej dráhy som cítila, že moje miesto je práve v ambulancii. Táto práca mi umožňuje vytvárať dlhodobý vzťah s pacientmi, sprevádzať ich v prevencii aj liečbe, a najmä im byť nablízku ako človek aj odborník. Práca v nemocnici má svoje špecifiká a určite si ju vážim, no ambulancia mi ponúkla priestor na to, aby som mohla rozvíjať edukáciu, komunikáciu aj kontinuitu starostlivosti, čo ma vždy napĺňalo najviac.
Vždy vás lákalo povolanie sestry?
Priznám sa, že ako mladé dievča som ešte nevedela presne, ktorou cestou sa vydať. Povolanie sestry ma vždy priťahovalo, kombinácia ľudskosti, odbornosti a každodennej pomoci druhým mi dávala hlboký zmysel. Čím som bola staršia, tým viac som si uvedomovala, že je to práca, ktorá ma bude napĺňať celý život. Dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie – sestrou nie som len v práci, ale aj v srdci.
Je vo vašej rodine zdravotník okrem vás?
Nie, v našej rodine som prvá, kto sa vydal týmto smerom. O to viac si vážim, že som si túto cestu vybrala sama, z vlastného presvedčenia.
Pracujete u všeobecného lekára pre dospelých. S akými problémami k vám pacienti najčastejšie prichádzajú?
Spektrum problémov je široké. Najčastejšie k nám pacienti prichádzajú s bežnými akútnymi ochoreniami, ako sú infekcie horných dýchacích ciest, chrípky, bolesti chrbta či tráviace ťažkosti. Veľkú časť však tvoria aj chronickí pacienti s hypertenziou, diabetom, vysokým cholesterolom či ochoreniami pohybového aparátu. V posledných rokoch pribúdajú aj psychické ťažkosti, ide najmä o úzkosti, depresie alebo vyhorenie, často v súvislosti so stresom. A, samozrejme, venujeme sa aj prevencii – skríningom, očkovaniam či edukácii o zdravom životnom štýle.
Vaša ambulancia sa nachádza v Spišskej Novej Vsi, v meste s veľkou rómskou komunitou. Je podľa vás rozdiel medzi rómskym a nerómskym pacientom?
Áno, v našej praxi v Spišskej Novej Vsi, kde žije aj početná rómska komunita, vnímame určité rozdiely medzi rómskymi a nerómskymi pacientmi, najmä v oblasti zdravotnej gramotnosti. Mnohí rómski pacienti majú obmedzené poznatky o prevencii, význame liečby či potrebe pravidelného sledovania chronických ochorení. No je dôležité povedať, že to nie je o ich neochote, ale skôr o životných podmienkach, nižšom vzdelaní či nedostatočnom prístupe k informáciám. Práve preto sa v ambulancii snažíme klásť dôraz na trpezlivú komunikáciu, jednoduché vysvetlenie diagnózy a motiváciu k spolupráci.
Edukácia hrá veľkú rolu, aj jednoduché rady podané zrozumiteľne a s rešpektom môžu výrazne ovplyvniť ich postoj k vlastnému zdraviu. Veľmi si vážim, keď vidím snahu zo strany pacienta – a musím povedať, že v mnohých prípadoch sa stretávame s vďačnosťou a ochotou učiť sa. Dôležité je nehodnotiť ľudí podľa pôvodu, ale podľa ich prístupu. Aj medzi rómskymi pacientmi máme mnoho takých, ktorí pravidelne chodia na kontroly, zaujímajú sa o svoje zdravie a sú veľmi disciplinovaní. Ak im vytvoríme podmienky a ukážeme, že nám na nich záleží, vedia to oceniť a spolupráca funguje veľmi dobre.
Mnoho ľudí, ale i zdravotníkov sa domnieva, že práca v ambulancii je jednoduchá. Predstavujú si sestru ako administratívnu pracovníčku, vyberačku zdravotných kariet, sekretárku, varičku kávy... Neprekážajú vám tieto zaužívané vzorce? Čo by ste všetkým zľahčovačom vašej práce odkázali?
Úprimne, niekedy sa len usmejem. Realita je úplne iná. Ambulantná sestra je diagnostická opora lekára. Dve hlavy v ambulancii sú viac než jedna, najmä ak je sestra erudovaná. Robíme odbery, EKG, edukujeme, sledujeme priebeh liečby, komunikujeme s poisťovňami, laboratóriami, hygienou... A áno, niekedy aj tú kávu uvaríme.
Predstavte nám váš pracovný deň.
Ráno pripravím ambulanciu, skontrolujem materiál, objednaných pacientov. Nasledujú odbery, administratíva, koordinácia starostlivosti, komunikácia s laboratóriom, regionálnym úradom verejného zdravotníctva a zdravotnými poisťovňami. A popritom množstvo pacientov, telefonátov, vysvetľovania. Je to pestré a rýchlo zistíte, že rutina v ambulancii vlastne neexistuje.
Čo všetko musí sestra pracujúca v ambulancii všeobecného lekára pre dospelých ovládať?
Okrem odbornej stránky dnes sestra musí byť spolovice aj IT-čkárka. Musí sa vedieť pohybovať v zdravotníckom softvéri, ovládať elektronickú komunikáciu, kódovanie diagnóz, eRecepty. Samozrejme, chýbať nesmú technické zručnosti ako odbery, injekcie, infúzie, preväzy, vybratie stehov, odstránenie kliešťov, EKG, ovládať POCT prístroje, ale aj veľká dávka empatie a komunikačných schopností.
Aká by podľa vás mala byť dobrá ambulantná sestra? Akými charakterovými vlastnosťami by mala disponovať?
Musí mať pokoj na prácu, čo je dnes pri neustále zvoniacich telefónoch naozaj výzva. Ale ochota učiť sa, celoživotne sa vzdelávať, adaptabilita a empatia sú základ. A hlavne láska k ľuďom a povolaniu.
Ako fungovala vaša ambulancia počas pandémie COVID-19?
Počas pandémie sme neschovávali hlavu do piesku. V ambulancii sme pracovali nepretržite – samozrejme, s ochrannými prostriedkami. Telemedicína nám pomohla, ale zároveň sme boli aj v teréne. Testovali sme, očkovali. Bola to náročná doba, no ukázala, že pomoc ľuďom je pre nás viac než len práca. Vtedy som pôsobila s MUDr. Jozefom Vančom, ktorého ľudský prístup k zamestnancom bol veľkou oporou.
Akú úspešnosť ste mali s liečbou Covidu?
Mnoho pacientov sme zvládli ambulantne vďaka včasnej edukácii a monitoringu. Zohľadňovali sme individuálne potreby pacientov, stav komorbidít a postupovali podľa aktuálnych odporúčaní.
Stáva sa, že pacient príde k vám v takom stave, že ho posielate rovno na hospitalizáciu?
Áno, v prípade zhoršenej saturácie, výrazných bolestí na hrudi alebo neurologických príznakov je rýchla hospitalizácia kľúčová. Čas niekedy rozhoduje o všetkom a je našou úlohou problémy rozpoznať a konať.
Spomeniete si na nejakú veselú a smutnú príhodu z vašej práce, ktoré vám najviac utkveli v pamäti?
Veselá? Raz mi pacient ako pravý Romeo pustil pod oknom pesničku s textom „...moja pani doktorka...“ – a to som len sestra (smiech). Za tie roky, čo pracujem v ambulancii, som si uvedomila, že vzťah medzi sestrou a pacientom nie je len formálny. Mnohí pacienti sa k nám vracajú roky, sledujeme ich životné príbehy, starosti, radosti a prirodzene nám prirastú k srdcu.
O to ťažšie je, keď o niektorých z nich prídeme. Najviac ma vždy zasiahne strata mladších pacientov, najmä ak ide o nečakané úmrtia – náhle ochorenie, tragická udalosť, alebo keď sa choroba rozvinie príliš rýchlo a nie je cesty späť. Niektoré príbehy si so sebou nesiem doteraz.
Ale aj pri starších pacientoch, ktorých sme roky sledovali, poznali ich rodiny, zvyky a životné rytmy, cítim po ich odchode prázdne miesto. Nie je to len pacient, je to človek, ktorého ste poznali ako súčasť vášho každodenného sveta. Tieto chvíle sú smutné, no zároveň mi vždy pripomenú, prečo túto prácu robím – aby sme boli pri ľuďoch v čase, keď nás najviac potrebujú. Niekedy nevieme zmeniť osud, ale vieme byť oporou, a to je niekedy tá najväčšia pomoc.
Je niečo, čo by sa dalo vylepšiť vo vašej práci?
Určite by sa hodili modernejšie prístroje, nové priestory či kartotéky, pretože tie zdravotné dokumentácie v papieri sú čoraz hrubšie. Alebo ideálne prejsť na moderné digitálne formy – to je hudba budúcnosti.
Nespochybniteľnou súčasťou kvalitnej a úspešnej spolupráce v ambulancii sú dobré medziľudské vzťahy s lekárom. Aké sú tie vaše?
Môj prvý lekár bol pre mňa veľkým učiteľom. MUDr. Jozef Vančo bol výnimočný svojou ľudskosťou a prístupom k zamestnancom, dodával nám silu aj v ťažkých časoch. A s mojím súčasným lekárom máme výbornú tímovú spoluprácu, navzájom si dôverujeme a dopĺňame sa.
Ako zvyknete relaxovať? Máte nejaké koníčky?
Popri práci, ktorá je často náročná a plná emócií, je pre mňa relax nevyhnutný. Najviac si oddýchnem v pohybe – veľmi rada lyžujem, milujem hory a zimné športy. Okrem toho si často nájdem čas aj na hokej, som veľká fanúšička a pravidelne chodievam na zápasy HK Rysy Spišská Nová Ves. Tá atmosféra na štadióne, napätie počas hry a radosť z výhier, to všetko mi pomáha úplne vypnúť od každodenných starostí. A keď mám chuť na pokojnejší oddych, vyhľadávam prírodu, čítanie alebo čas strávený s blízkymi. Myslím si, že rovnováha medzi prácou a oddychom je dôležitá, aby sme mohli pomáhať druhým s plným nasadením.
Ako vnímate ocenenie v ankete Top sestry na Slovensku?
Je to obrovská česť a uznanie nielen pre mňa, ale aj pre celý kolektív. Vnímam to ako potvrdenie, že naša práca má zmysel a že to, čo robíme srdcom, si ľudia vážia.