K povolaniu sestry ju inšpirovala mama a jej láskavý prístup k pacientom. Začínala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Malackách. Keď v roku 2003 pôrodnicu zrušili, našla si prácu v Národnom onkologickom ústave, najskôr na patológii, neskôr v ambulancii radiačnej onkológie. Rozprávali sme sa s Top sestrou Mgr. Natáliou Danihelovou.
Aká bola vaša reakcia, keď ste sa dozvedeli o víťazstve v ankete?
Úprimne, keď som sa to dozvedela, bola som v šoku. Veľmi ma to prekvapilo. Potrebovala som trocha času, aby som to vstrebala. Ale potom prišla radosť. Potešilo ma, že som dostala toľko hlasov od pacientov, kolegov, rodiny aj známych. Je veľa sestier, ktoré sú empatické, šikovné, milé a zaslúžili by si takéto ocenenie.
Kto vás priviedol k povolaniu sestry?
K tomuto povolaniu ma priviedla moja mamina, ktorá je tiež sestra. V zdravotníctve pôsobí dlhé roky a ešte aj dnes, hoci je už dôchodkyňa, chodí na štyri hodiny pracovať do algeziologickej ambulancie. Predtým bola vrchnou sestrou na oddelení anestéziológie a resuscitácie v nemocnici v Malackách. Tým, že u nás doma bola téma zdravotníctva stále prítomná a od detstva som sa pohybovala v zdravotníckom prostredí, keďže som chodila za maminou do práce, bolo mi to blízke... Páčilo sa mi, čo robí a tiež ako láskavo a empaticky pristupuje k pacientom. A to ma nasmerovalo podať si prihlášku na zdravotnícku školu.
Ako si spomínate na svoje začiatky?
Zmaturovala som v roku 1991 a hneď som nastúpila do zamestnania, takže som nemala žiadne prázdniny. No nastúpila som na krásne oddelenie: gynekologicko-pôrodnícke v nemocnici v Malackách. To bolo pre mňa veľmi pekné obdobie. Po materskej dovolenke som sa tam vrátila, no v roku 2003 bola pôrodnica zrušená, a tak sme si s kolegyňami museli hľadať prácu inde.
Kam viedli vaše kroky potom?
V Národnom onkologickom ústave práve hľadali sestry. No na to, aby som mohla robiť na oddeleniach, musela som mať vysokú školu. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.

