Vyhláška ministerstva zdravotníctva spolu s Návrhom Štatútu Rady pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve spôsobí, že lekári nebudú mať čím liečiť a pacienti sa nedostanú ani k liekom, ktoré sú v zahraničí štandardom. Upozornila na to Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP). Podľa nej rezort povyšuje šetrenie nad životy pacientov. Žiada preto ministra zdravotníctva Kamila Šaška, MSc., aby vyhlášku nepodpísal a odmietol ju ako celok.
„Vyhláška ignoruje odborný konsenzus. Neprebehla o nej žiadna odborná ani sektorová diskusia," uviedla výkonná riaditeľka AIFP Ing. Iveta Pálešová. Podľa AIFP je tiež v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj verejnými sľubmi ministra zdravotníctva, že pacient je a bude vždy na prvom mieste.
Riaditeľka AIFP zdôraznila, že vyhláška zastaví kategorizáciu, ako aj financovanie liekov na výnimky, pričom ohrozené sú aj lieky v kategorizačnom zozname.
„Z pohľadu výrobcov liekov sa týmito opatreniami zo Slovenska stane krajina, ktorá verejne deklaruje, že o nové lieky nemá záujem. Ovplyvní to vôľu investovať, ale aj poskytovať liečbu v rámci rôznych programov milosrdnej liečby či klinického výskumu. Z iných krajín pritom vieme, že dnes sa na rozpočet na inovatívne lieky pozerajú úplne opačne: nie ako na náklad, ale ako na investíciu do toho, aby ľudia mohli byť čím skôr po chorobe ekonomicky aktívni,“ poznamenala Ing. Pálešová.
Čo mení vyhláška?
Rezort zdravotníctva navrhuje vo vyhláške zmenu podmienok vstupu nových liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Počas piatich rokov predpokladá úsporu najmenej 583 miliónov eur. „Ministerstvo intenzívne pracuje na zásadných zmenách v liekovej politike, ktorá je prioritou ministra zdravotníctva Kamila Šaška a v krátkom čase bude o nich informovať na tlačovej konferencii,” uviedlo ministerstvo.
Návrh novej vyhlášky mení prahovú hodnotu pre vstup liekov do kategorizácie. „Zásadným spôsobom ju znižuje pre väčšinu liekov, a je tak ešte horšia ako bola v rokoch 2011 - 2022, keď sme na Slovensku nemali ani 10 % onkologických liekov," tvrdí Ing. Pálešová.
Priblížila, že vyhláška povyšuje nákladovú efektívnosť ako jediné rozhodovacie kritérium o tom, či liek bude môcť byť kategorizovaný. „V praxi bude znamenať obmedzenie vstupu inovatívnych liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia," dodala riaditeľka AIFP.
Rozpor s medzinárodnými odporúčaniami
Používanie princípu nákladovej efektívnosti pri rozhodovaní o úhradách liekov podľa AIFP môže síce prispieť k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, no neznamená automaticky šetrenie finančných prostriedkov štátu.
„Je to tak preto, že tento parameter sa zameriava na efektivitu vynakladania prostriedkov, čo neznamená automaticky zníženie výdavkov štátu na lieky," vysvetlila Ing. Pálešová s tým, že v analýze vplyvov na rozpočet chýbajú akékoľvek zdrojové údaje, preto nevedia na základe čoho ministerstvo vplyvy spočítalo.
Zdôraznila, že nákladová efektívnosť ako jediné rozhodovacie kritérium nie je v súlade s odporúčaniami medzinárodných organizácií vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie či Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, podľa ktorých by mala byť súčasťou komplexného hodnotenia liekov, ak je cieľom ich udržateľné a spravodlivé financovanie.
Odkázaní na verejné zbierky
„Zdravotná situácia na Slovensku je momentálne zlá a zrejme bude ešte horšia. Už teraz zomierame o tri a pol roka skôr ako priemerný Európan. Na liečbu čakáme skoro 800 dní, kým priemerný Európan o 200 dní menej, necelých 600 dní. Teda tak dlho trvá, kým sa liek dostane od registrácie k slovenskému pacientovi," uviedla Ing. Pálešová.
Ako ďalej doplnila, dostupných je na Slovensku 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 – 2023, čo predstavuje 27 %, pričom priemerná miera dostupnosti inovatívnych liekov v EÚ je 46 %. V dostupnosti liečby nás predbehli nielen Česi či Slovinci, ale aj Bulhari.
Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve bude mať podľa štatútu na jednej strane za úlohu zvážiť prípravu návrhu zákona o zvýšení odvodov ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu, ale na druhej strane bude môcť zastaviť vstup nových liekov, ako aj zamedziť prístup k liekom na výnimky. Slováci tak budú podľa Ing. Pálešovej odsúdení na svojpomocný prístup k liečbe bez akejkoľvek pomoci či záujmu štátu.
„Tieto opatrenia, ktoré povyšujú snahu šetriť, v praxi postavia chorých ľudí do situácie, keď budú počúvať o tom, že liek na ich ochorenie je bežne dostupný napríklad v susednom Česku, oni však nebudú mať na taký liek ani nárok, ani okamžitý prístup. Trendom sa tak stanú ešte viac verejné zbierky a čakanie na liečbu sa predĺži," poznamenala Ing. Pálešová.
AIFP poukázala na to, že štatútom nastavená priorita šetrenia v oblasti liekov a úplného zastavenia ich vstupu sa zameriava na oblasť, ktorá spolu s dietetickými potravinami reprezentuje len 19 % z rozpočtu výdavkov verejného zdravotného poistenia.
„Máme za to, že pri dostatočnej snahe identifikovať úspory aj vo všetkých ostatných položkách rozpočtu nebude musieť ministerstvo riskovať životy pacientov,“ dodala riaditeľka AIFP.
Budú sa lieky dekategorizovať?
Vyhláška má podľa riaditeľky AIFP dosah nielen na nové, ale aj na už kategorizované lieky, ktorým hrozí, že nesplnia nové kritériá, a stanú sa tak pre pacientov nedostupnými.
„Ak na základe prehodnotenia liek nebude spĺňať nákladovú efektívnosť, tak
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 36% na dočítanie.
Zostáva vám 36% na dočítanie.