Európska federácia farmaceutických priemyselných asociácií (EFPIA) zverejnila nový rebríček dostupnosti modernej inovatívnej liečby v európskych krajinách. Slovensko sa v ňom zaradilo medzi posledné štáty. Dostupných má len 47 zo 173 registrovaných liekov z rokov 2020 – 2023, čo predstavuje 27 %, pričom priemerná miera dostupnosti v EÚ je 46 %.
Poradie krajín bolo zostavené na základe množstva inovatívnych liekov, ktoré boli zaradené do zoznamu kategorizovaných liekov a sú hradené z verejného zdravotného poistenia. „Napriek tomu, že trend za posledné tri roky bol pre Slovensko pozitívny, stále to nestačí na vyrovnanie investičného dlhu v oblasti inovatívnych liekov, ktorý vznikol najmä počas rokov 2011 – 2018, keď do systému úhrad nevstupovali takmer žiadne inovatívne lieky,“ priblížila Ing. Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).
Ideme maďarskou cestou?
„Vidíme, že krajiny ako Bulharsko či Slovinsko, ale aj náš najbližší sused, Česká republika, nás predbehli, a to aj na základe vedomého rozhodnutia týchto krajín vnímať inovatívne liečebné postupy a technológie ako investíciu do zlepšeného zdravia, a tým pádom aj do ekonomickej produktivity vlastných občanov,“ uviedla Ing. Pálešová.
Opačným príkladom je Maďarsko, ktoré za posledné tri roky klesá v dostupnosti inovatívnych liekov pre pacientov. „Obávame sa, že skončíme ako Maďarsko a pozitívny trend sa u nás zvráti," poznamenala Ing. Pálešová s odvolaním sa na najnovšiu analýzu AIFP, podľa ktorej súčasný minister zdravotníctva zastavil zaraďovanie nových inovatívnych liekov do úhrad z verejného zdravotného poistenia.
„Potvrdzujú to už aktuálne zverejnené údaje za minulý rok, keď do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia vstúpila už len polovica liekov oproti roku 2023. Súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva sa zároveň netají tým, že sa otvorene inšpiruje maďarským systémom regulácie vstupu liekov do úhrad a verejne deklaruje, že v oblasti liekovej politiky plánuje ešte viac šetriť,“ priblížila výkonná riaditeľka AIFP.
Doplnila, že ak sa situácia bude vyvíjať tak, ako avizuje ministerstvo zdravotníctva a na inovatívnych liekoch sa začne ešte viac šetriť, bude to znamenať, že investičný dlh nikdy nedoženieme a naše miesto na dne dostupnosti sa bude len prehlbovať.
Slováci čakajú dlhšie
Údaje EFPIA zároveň poukazujú na to, že na inovatívne lieky čakáme oveľa dlhšie ako iné európske krajiny. Priemerný čas, za ktorý je liek dostupný na Slovensku je 797 dní, kým priemer v EÚ je 578 dní.
Podľa AIFP hrozí, že pacienti, ktorí sú už teraz diskriminovaní v porovnaní s inými krajinami EÚ, budú mať nárok na ešte menej liečebných možností a budú čakať násobne dlhšie – ak vôbec – či a za akých okolností sa k nim liečba dostane. „Čo je však najhoršie, prejaví sa to na zníženej kvalite, ale aj dĺžke života ľudí. Tá je už dnes o 3,5 roka kratšia než priemer EÚ,“ uzatvorila ng. Pálešová.