Lekár: Máme nástroj na tvorbu sebaklamu. Ako placebo a nocebo menia účinok liečby?

Účinnosť liekov často závisí od toho, ako ich budú lekári prezentovať. Ide o fenomén, ktorý už dávno nie je považovaný za šarlatánstvo alebo mágiu, ale celkom seriózne vstupuje do lekárskej vedy. Hovoríme mu placebo.

Psychika jednoducho ovplyvňuje pochody v tele viac, než by sa mohlo zdať. A dokáže prebudiť v organizme netušené sily. Platí to však aj naopak. Aj obyčajná obava z nežiaduceho vedľajšieho účinku lieku vedie u mnohých ľudí k tomu, že sa u nich skutočne dostaví.

Efekt placeba a noceba sú skrátka dve rôzne strany tej istej mince. Lieky teda nepôsobia len silou účinných látok, ale aj (ne)dôverou, ktorú do nich vkladáme. A oboje má svoje skryté riziká. Nielen o nich hovorí MUDr. JAROMÍR ŠRÁMEK (44) z Ústavu histológie a embryológie 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej a predseda Českého klubu skeptikov Sisyfos (Sizyfos).

Učí sa o placebo alebo nocebo efekte na lekárskej fakulte?

Placebo efekt sa počas výučby spomínal skôr v tom širšom zmysle slova, teda pri jeho použití v rámci hodnotenia liekov v klinických štúdiách. Do toho však nespadá len priamy efekt placeba, teda ovplyvnenie jedného konkrétneho pacienta, ale aj čokoľvek ďalšie, čo napodobňuje účinok lieku.

Čo tým myslíte?

Napríklad fakt, že pacienti, ktorí sa zúčastňujú na klinickej štúdii, sa často správajú zodpovednejšie, starostlivejšie berú lieky a starostlivejšie dodržiavajú režimové opatrenia. To všetko má potom vplyv na hodnotenie liekov a môže to ovplyvniť výsledky štúdií.

Raz vyliečime aj to, čo teraz vôbec nevieme ovplyvniť, hovorí hlavný odborník pre onkológiu

O placebe v užšom zmysle slova potom hovoríme pri ovplyvnení konkrétneho pacienta určitým terapeutickým rituálom, ktorý v chorom spustí určité fyziologické procesy, ktoré ovplyvnia chorobu alebo jej prežívanie. Tejto problematike sme sa na fakulte venovali už podstatne menej a trochu sa obávam, že u niektorých kolegov to mohlo zanechať dojem, že existuje akási mágia, ktorej sa hovorí placebo.

Hovorím si, že placebo široká verejnosť vníma v zásade ako niečo pozitívne, pretože prináša efekt aj tam, kde sa neočakáva. Ale je to tak vždy? Teda je placebo efekt vždy vítanou súčasťou nejakej terapie?

V klinických štúdiách nám účinky placeba, samozrejme, komplikujú život, najmä pri liekoch, ktoré sa používajú v psychiatrii, kde môže byť odozva placebo účinku skutočne veľmi veľká. Existujú však aj riziká na úrovni jednotlivca, teda u toho placeba v užšom zmysle slova.

Môžete byť konkrétnejší?

Ide o to, že placebo s niekoľkými málo výnimkami pravdepodobne ovplyvňuje prežívanie choroby, nie chorobu samotnú. To znamená, že po terapeutickom rituáli človek vníma, že je liečený, a začne sa cítiť lepšie. Ak dostáva účinnú terapiu, je to skvelé. Ak dostáva neúčinnú terapiu, ale choroba má tendenciu sama od seba sa vyliečiť, je to tiež skvelé, pretože sa tým priebeh ochorenia spríjemní.

Napokon ešte na začiatku 20. storočia existovali celkom úspešní lekári, myslím, že to boli internisti, ktorí hovorili, že poslaním lekára je spríjemniť čas, kedy sa človek necíti dobre, ale nemali by do choroby príliš zasahovať, aby človeku príliš neublížili. Fungovalo to skvelo.

Problém je, že placebo efekt sa vyskytuje aj pri neúčinnej terapii, ktorá je aplikovaná na chorobu, ktorá sa nelepší. A dokonca sa placebo vyskytuje aj pri terapii, ktorá škodí. Takže môže zamaskovať zhoršenie choroby.

Človek sa teda cíti lepšie, hoci sa jeho stav zhoršuje?

Áno. Našťastie to väčšinou znamená iba to, že človek je chorý dlhšie, než by musel. A to nie je zasa taká tragédia. Avšak úplne výnimočne sa môže zísť niekoľko okolností a k tomu ešte aj niekoľko patológií, a potom to môže skončiť aj veľmi zle.

Typicky to platí pre choré deti, prípadne aj zvieratá, keď placebo nepôsobí na konkrétne dieťa, ale ovplyvňuje vnímanie ošetrujúceho človeka, väčšinou rodiča. Takáto situácia potom môže v najhoršom prípade skončiť aj smrťou, pretože placebo zamaskuje skutočný zdravotný stav.

Čiže rodič alebo majiteľ zvieraťa má taký dobrý pocit z liečby, že napríklad prehliadne zhoršovanie zdravotného stavu?

Presne tak. Tento fenomén je opísaný ako placebo by proxy a znamená to, že účinok terapeutického rituálu vzniká vďaka očakávaniu opatrujúcej osoby. Tou môže byť zdravotník, ale tí sú na to väčšinou trénovaní, a tak ich to ovplyvní len málo. Ale ak je svedkom nejakého liečebného zásahu rodič alebo majiteľ zvieraťa, ten potom môže, alebo aj chce, vidieť zlepšenie stavu.

Náš mozog je veľký nástroj na tvorbu sebaklamu, najmä u veľmi sugestibilných ľudí. Takže keď niekde chceme vidieť zlepšenie, tak ho tam jednoducho uvidíme, hoci sa chorý objektívne zhoršuje. A pri zvieratách a malých deťoch je ten problém, že nedokážu povedať, že im je horšie a horšie.

Vie sa, pri ktorých skupinách liekov sa placebo efekt uplatňuje najviac?

Pri tejto otázke si musíme najprv odpovedať na to, či vôbec placebo funguje nejako inak než len na princípe ovplyvnenia prežívania choroby. A tu musím poctivo priznať, že nevieme. Existuje jedna veľká skupina naozaj vplyvných autorov z oblasti psychológie, psychiatrie a bioštatistiky a tí hovoria: Analyzovali sme všetky štúdie, ktoré sú k tejto téme dostupné, a na základe toho môžeme povedať, že placebo ovplyvňuje