Dvaja lekári v tom istom meste určujú rozdielne diagnózy rovnakým pacientom. Dokonca ten istý lekár prijíma rôzne rozhodnutia podľa toho, či je ráno alebo popoludnie, či je pondelok alebo streda, alebo či ešte neobedoval. To sú príklady šumu – variability v úsudkoch, ktoré by mali byť rovnaké.
Profesori Daniel Kahneman, Olivier Sibony a Cass R. Sunstein opisujú tento fenomén v knihe Šum, pričom vychádzajú z mnohých štúdií a výskumov. Podobne zašumené sú udeľovania patentov, posudzovania žiadostí o azyl, rozhodnutia o zverení detí do starostlivosti či dokonca identifikácia odtlačkov.
„Kniha Šum (Noise) poukazuje na to, čo si mnohí lekári šepkajú, no málokedy priznávajú nahlas, že dvaja experti sa pri hodnotení toho istého pacienta často nezhodnú. A čo je ešte znepokojujúcejšie – ten istý lekár sa nemusí zhodnúť ani sám so sebou, ak prípad hodnotí ráno odpočinutý a následne v piatok popoludní po náročnej službe,“ hovorí otvorene intervenčný rádiológ MUDr. Lukáš Vincze z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
Denná realita
„Pre mňa, ako intervenčného rádiológa, nie je táto kniha len akademickou úvahou, ale dennou realitou. V našom odbore, kde rozhodujeme o tom, či cievu „ošetriť“ (angioplastika/stenting), alebo liečiť konzervatívne, môže mať „šum“ vážne následky,“ opisuje.
V súvislosti s medicínou uvádzajú autori viaceré príklady šumu. „V dôležitej otázke, ktoré liekové interakcie sú klinicky významné, všeobecní lekári pri preskúmaní sto náhodne vybraných liekových interakcií preukázali
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.