Pár krokov od ministerstva zdravotníctva sa v podzemí ošarpanej štátnej nemocnice na Kramároch nachádzajú vedľa seba dve okienka. Jedno patrí k staršej magnetickej rezonancii, ktorú ako jedinú vlastní najväčšia slovenská nemocnica a má slúžiť na vzdelávanie začínajúcich lekárov. Druhú prevádzkuje súkromník, ktorý realizuje násobne viac výkonov a len v Bratislave má tri prístroje.
Magnetická rezonancia je kľúčová diagnostická metóda v mnohých odboroch medicíny. Na Slovensku je 66 MR pracovísk, pričom nemocniciam štátu či krajov patrí menej ako štvrtina z nich. V Bratislave má 10 z 15 magnetických rezonancií súkromného vlastníka. „Univerzitná nemocnica Bratislava ako najväčšia koncová nemocnica zabezpečuje interne iba tretinu zobrazovacích vyšetrení a laboratórnej diagnostiky,” konštatujú analytici z Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR.
Upozorňujú, že keď nemocnica využíva externých dodávateľov aj v oblasti zdravotnej starostlivosti, tak to prináša riziká. „Stráca kontrolu nad dostupnosťou vyšetrení a klinickou kvalitou, a zároveň sa táto spolupráca môže stať pre nemocnicu nevýhodnou v dlhodobom horizonte, najmä ak dochádza k zvyšovaniu cien v priebehu času,“ konštatujú.
Podľa nášho prieskumu súkromníci realizujú výkony počas dlhších prevádzkových hodín, vrátane víkendov. Pracovníci obsluhujúci starší štátny prístroj nám ale uviedli, že riešia časovo náročnejších pacientov (s kovidom, v celkovej anestéze, deti atď). „Bolo by zaújimavé, keby ministerstvo alebo analytici potovnali výkonnosť štátnych a neštátnych MR a CT pracovísk napríklad za posledných tri až päť rokov“, tvrdí člen prezídia Asociácie súkromných lekárov SR Ing. Peter Sobota, MPH, MSc., ktorý manažuje viaceré súkromné pracoviská.
„Generálne je počet CT vyšetrení v štátnom sektore komunikovaný na úrovni asi 30 vyšetrení denne a v prípade MR sa pohybuje denný počet vyšetrení medzi 10 a 15. Neštátni poskytovatelia s výrazne menším počtom personálu zrealizujú denne približne 35 CT vyšetrení a 45 až 55 vyšetrení MR denne,“ uviedol pre časopis Medicína. Doplnil však, že záleží aj na type vyšetrení, počte výkonov počas vyšetrenia, limitoch poisťovní aj materiálno-technických a personálnych kapacitách.
Slovenský model nemá obdobu
„Problematika najmä MR pracovísk na Slovensku predstavuje typický príklad dlhodobého fungovania slovenského zdravotníctva, respektíve rádiológie na Slovensku, ktorý nemá obdobu nikde na svete,“ tvrdí prezident Slovenskej rádiologickej spoločnosti doc. MUDr. Andrej Klepanec, PhD., MPH, EBIR, ktorý kvôli nastaveniu systému odchádza pracovať do Viedne.
Kritizuje, že keďže viaceré veľké nemocnice a ústavy nemajú vlastné MR prístroje, ale ich prevádzkujú súkromní vlastníci, tak je znemožnená komplexná práca rádiologických pracovísk aj realizácia štandardného vzdelávania mladých rádiológov v rámci atestačnej prípravy v súlade s európskymi odporúčaniami. „Nie je možné zabezpečiť normálne vzdelávanie,“ tvrdí. Tiež sa podľa neho obmedzuje multidisciplinárna spolupráca a komplexný diagnostický postup pacienta, zároveň dochádza k finančným stratám štátnych nemocníc.
„Veľké fakultné nemocnice v ČR si väčšinou zabezpečujú služby laboratórnej diagnostiky a CT a MR služby priamo vlastnými oddeleniami,“ upozorňujú aj analytici ministerstva financií. Okrem toho, množstvo a rozmiestnenie zdravotníckych prístrojov hradených z verejného zdravotného poistenia je v ČR regulované a od roku 2014 má české ministerstvo zriadenú Komisiu pre posudzovanie rozmiestnenia prístrojových zdravotných prostriedkov a kapacít hradených zo zdravotného poistenia. Tá zasadá štyrikrát do roka.
Nie sú to kancelárie
Štátni analytici aktuálne navrhujú, aby niektoré štátne nemocnice zvýšili nájmy priestorov súkromným spoločnostiam prevádzkujúcim MR, CT a laboratóriá. Mohli by tak získať státisíce eur navyše každý rok. „Vysoký obrat a ziskovosť týchto spoločností sú dané tým, že svoje služby poskytujú priamo v nemocniciach pre ich pacientov a majú zmluvne garantované platby od zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia,“ konštatujú.
Nemocnice podľa nich nemôžu mať ceny prenájmov na úrovni kancelárskych priestorov. „Je bežné, že nájmy reflektujú očakávanú ziskovosť nájomcov, nemocnice to musia robiť tiež,“ vysvetlili. Z tohto dôvodu bývajú ceny nájmu mnohoonásobne vyššie aj na vianočných trhoch či letiskách.
Napríklad Východoslovenský onkologický ústav (VOÚ) premieta do nájmu aj variabilnú zložku, ktorá je dohodnutá na 2,5 % z obratu nájomcu. VOÚ je ale akciovou spoločnosťou, zatiaľ čo väčšina štátnych nemocníc je príspevkovou organizáciou. Tie musia priestory prenajímať podľa legislatívy cez verejnú súťaž, pričom akceptované môžu byť iba ponuky s pevnou sumou.
Analytici doplnili, že ak by si Univerzitná nemocnica Bratislava, respektíve niektoré ďalšie štátne nemocnice, prevádzkovali MR a CT vo vlastnej réžii, tak by pravdepodobne mohli dosiahnuť pozitívnejšie výsledky hospodárenia.
Štátny prístroj v Trnave a Trenčíne
O presun ziskových činností do správy samotných nemocníc sa snažila napríklad exministerka Andrea Kalavská. Podarilo sa to zrealizovať najmä v prípade viacerých CT prístrojov a lekární. Čo sa týka MR prístrojov, tak v posledných rokoch nahradili súkromný vlastným štátnym vo fakutlných nemocniciach v Trnave a Trenčíne.
„Nemocnice musia mať vlastné rádiologické pracovisko. Keby sme v normálnej krajine, tak by štát alebo minister spravili to, že
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 42% na dočítanie.
Zostáva vám 42% na dočítanie.