Jej prvé pracovné kroky viedli do Liečebných termálnych kúpeľov Sklené Teplice, kde zotrvala dlhých pätnásť rokov. Ôsmy rok pracuje v ortopedickej ambulancii Orthomed, s.r.o. u MUDr. Jozefa Búciho. Okrem toho chodieva vypomáhať do očnej ambulancie a na polovičný úväzok pracuje v Zariadení sociálnych služieb Lipa v Žiari nad Hronom. Pracovne je veľmi vyťažená, no napriek tomu tvrdí, že sa to všetko dá zvládnuť, ak človek chce a správne si to napasuje. Nevie si predstaviť, že by v živote robila niečo iné. Práca sestry a pomoc druhým ju nesmierne napĺňa a ženie dopredu.
Zhovárali sme sa s Top sestrou Beatou Gregáňovou, ktorá pracuje v ortopedickej ambulancii u MUDr. Jozefa Búciho (Orthomed s.r.o.) v Žiari nad Hronom.
Po ukončení Strednej zdravotníckej školy vo Zvolene ste viac ako 15 rokov pracovali ako sestra v Liečebných termálnych kúpeľoch Sklené Teplice. Čo všetko obsahovala práca v kúpeľoch?
V kúpeľoch som mala na starosti príjem pacientov. Mali sme tri príjmové ambulancie, kam prichádzali pacienti na kúpeľnú liečbu cez zdravotnú poisťovňu. Pracovala som s lekárom, viedli sme zdravotnú dokumentáciu, robila som EKG, odbery krvi, moču, pripravovala som zdravotnícky materiál a pomôcky na sterilizáciu a, samozrejme, asistovala som pri vizite či výstupných prehliadkach. Moja práca spočívala v príprave pacientov na vizitu, meraní fyziologických funkcií, časovaní procedúr podľa ordinácie lekára pacientom na liečebnom, rekondičnom, relaxačnom a wellness pobyte.
Keď som nepracovala v ambulancii, bola som na úseku balneo a fyzikálnej terapie, kde som sa priamo podieľala na podávaní vodných alebo suchých procedúr ordinovaných lekárom. V našich kúpeľoch sa liečili pacienti s ochoreniami pohybového ústrojenstva, predovšetkým išlo o kĺby, problémy s chrbticou, ďalej pacienti s reumatoidnými ťažkosťami, stavy po operáciách chrbtice alebo po výmene kĺbov. V kúpeľoch bola nepretržitá prevádzka, keďže išlo o ústavnú kúpeľnú liečbu.
Pred ôsmimi rokmi ste odišli do ambulantného sektora pracovať ako sestra do ortopedickej ambulancie. Nie je to veľký skok do neznáma?
Nebol to až taký veľký skok, nakoľko aj dovtedy som prichádzala do kontaktu s pacientmi, ktorí sa liečili na pohybové ústrojenstvo. Rozdiel je len v tom, že okruh pacientov sa zúžil čisto na ortopédiu, takže sa do hĺbky venujem tomuto odvetviu. Samozrejme, starostlivosť o ambulantných pacientov je iná, špecifickejšia, ako bola v kúpeľnom zariadení.
Akí pacienti chodia k vám do ambulancie?
Prijímame pacientov na odporučenie obvodného lekára alebo iného odborného lekára. Sú to najčastejšie pacienti s degeneratívnymi ochoreniami váhonosných kĺbov, najmä bedrových a kolenných kĺbov. Musím povedať, že nás navštevuje čoraz mladšia populácia, čo väčšinou súvisí s genetikou. Taktiež liečime pacientov s bolesťou chrbta, s dominantnou bolesťou v oblasti krížov.
V čom spočíva vaša práca v ortopedickej ambulancii?
Po príchode do ambulancie si pripravím asistenčný vozík, na ktorý nachystám lieky, nariedim kortikoidy s anestetickou látkou. Po ordinácii lekára aplikujem intravenózne, subkutánne, intramuskulárne injekcie, asistujem pri punkciách, aplikácii intraartikulárnych injekcií. Objednávam pacientov na vyšetrenia, kontroly, konzultácie. Súčasťou mojej práce je aj vedenie zdravotnej dokumentácie, objednávanie a dopĺňanie zdravotníckeho materiálu do ambulancie, dezinfekcia a sterilizácia inštrumentária. V ambulancii tiež poskytujeme laseroterapiu zameranú na ortopedické diagnózy, ktorú aplikujem pacientovi na postihnuté miesto.
V mojej práci nepoužívam počítač, všetko si zapisujem do diára. Fungujem takýmto spôsobom a vyhovuje mi to. Našim pacientom poskytujeme aj telefonické konzultácie. S lekárom spolupracujeme ako jeden tím, participujeme i na objednávaní pacientov spoločne, aby sa im čo najrýchlejšie a najefektívnejšie dostalo pomoci. V starostlivosti máme iba dospelých pacientov, objednávajú sa k nám osobne alebo telefonicky na konkrétny čas. Mám dve telefónne čísla na pevnú linku a mobil. V priebehu hodiny ošetríme približne šesť pacientov. Piatky doktor operuje a štvrtky máme vyhradené okrem vyšetrení na kontroly po artroskopiách a vyberanie stehov po operáciách.
Ako by ste charakterizovali vašich pacientov? Sú disciplinovaní?
Áno, sú. S lekárom sme ľudskí, ale zároveň prísni. Chceme, aby bol liečebný poriadok dodržiavaný. Vtedy to má zmysel.
V ambulancii pracujete vo dvojici s doktorom. Nakoľko je potrebná dobrá spolupráca a medziľudské vzťahy vo vašej práci?
Spolupráca je nevyhnutná. Ak toto nefunguje, nefunguje nič.
Je pre vás dôležitá spätná väzba od pacientov?
Je vždy dôležitá, posúva nás dopredu z odbornej aj ľudskej stránky. Spätnú väzbu od pacientov vyžadujeme pri kontrolách alebo jednotlivých návštevách.
Okrem práce v ortopedickej ambulancii ste zamestnaná aj v zariadení sociálnych služieb. Ako sa dá skĺbiť práca v ambulancii s prácou v zariadení?
V mojom prípade to ide, pretože v ortopedickej ambulancii pracujem štyri dni v týždni – pondelok až štvrtok. Párkrát som bola s lekárom aj na operačnej sále pri artroskopii kolena sledovať priebeh výkonu, čo všetko so sebou prináša a taktiež, aby som vedela lepšie pacientom vysvetliť, čo ich čaká. Na operačnej sále vládne vždy dobrá atmosféra, o ktorú sa stará celý operačný tím (lekár anestéziológ so svojou sestrou, lekár operatér, inštrumentárky). Vnímajú to aj samotní pacienti, keďže operačný výkon prebieha v spinálnej anestézii. Piatky máme operačný deň, keď je pán doktor na operačnej sále a ja mám vtedy voľno. Takže mi ostávajú tri voľné dni (piatok, sobota, nedeľa), takže na zariadenie mám časový priestor, a preto tam pracujem na polovičný úväzok. Utorkové poobedia chodím ešte vypomáhať vedľa do očnej ambulancie MUDr. Aleny Menšíkovej. Dá sa to, človek zvládne veľa, len to treba dobre napasovať v správnom čase.
Takže sa nenudíte.
Nemám čas sa nudiť. V zariadení sociálnych služieb robím na zmeny. Okrem nočných mávam ranné, poobedné, celodenné služby, podľa toho, ako vrchná sestra potrebuje. Pracujem na lôžkovom oddelení, kde máme 36 ležiacich klientov. Ide o klientov dlhodobo pripútaných na lôžko (niekoľko mesiacov aj rokov). Práca v zariadení sociálnych služieb je úplne iná ako tá v ambulancii. Je to ťažká robota, psychicky, fyzicky, ale dá sa to. Každý deň mám využitý efektívne, ale práca ma baví, napĺňa a keď máte dobrých a správnych ľudí okolo seba, človek zvládne veľa. Moja zásada je, že zlého sa treba zbaviť, takže všetko zlé okolo mňa sa snažím na maximum selektovať.
V čom je špecifická práca v domove dôchodcov?
Klientom poskytujeme ošetrovateľskú starostlivosť a zdravotné výkony ako preväzy, starostlivosť o chronické rany, odbery glykémií a mnohé ďalšie, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Zariadenie disponuje ambulanciou s lekárom, ktorý klientom naordinuje potrebnú liečbu, a my sestry tú liečbu podávame. Fungujeme ako nemocničné oddelenie. Toto zariadenie bolo jedno z prvých v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktoré začalo fungovať cez zdravotnú poisťovňu.
V čom vidíte najväčšie nedostatky slovenského zdravotníctva?
Sú to komplexné systémové nedostatky, nedostatočná väzba medzi ambulantným a nemocničným sektorom. A zlá komunikácia. Lekári často rozprávajú s pacientmi odbornou rečou, ktorej nerozumejú. Treba, aby pacient vedel, čo mu je, ako sa jeho ochorenie lieči, čo bude nasledovať, ako predísť zhoršovaniu jeho choroby. Komunikáciu treba vyučovať už na školách. Pamätám si, ako nám profesorka hovorila, aby sme sa vždy vžili do situácie pacienta, o ktorého sa staráme. Vždy, keď chodím okolo našich ležiacich klientov, predstavujem si, že sú to moji blízki alebo niekto, koho poznám. Niekedy ma to riadne ubíja, ale zvládam to.
Ak by ste si mohli dnes vybrať svoje povolanie, rozhodli by ste sa opäť pre prácu sestry?
Myslím, že áno. Neviem si predstaviť, že by som v živote robila niečo iné. Lebo toto ma napĺňa, toto ma baví a to ma ženie dopredu. Takže opäť by to bola sestra.
Aká by mala byť podľa vás dobrá sestra?
Určite by mala byť empatická, trpezlivá, komunikatívna, usmievavá, láskavá, spoľahlivá.
Ste takou?
Snažím sa, ale to už musia posúdiť iní. Tí, čo so mnou pracujú, tí, čo so mnou trávia voľné chvíle, tí, čo sa u nás liečia.
Viete, kto vás nominoval na Top sestru?
Dozvedela som sa to až neskôr. Bola to jedna naša pacientka, ktorá bola u nás v ortopedickej ambulancii naposledy pred rokom, takže som musela zaloviť hlboko v pamäti, ale prišla som na to. Je to veľmi príjemná pani. Veľmi jej za to ďakujem. Pridali sa ďalší a ďalší a toto je výsledok, čo ma veľmi prekvapilo, ale stálo to za to. Každý ten deň stojí za to, či som tu, či vedľa v očnej ambulancii alebo v zariadení sociálnych služieb.
Ste veľmi zaneprázdnená. Máte vôbec čas na oddych?
Toho času je málo, ale nájdem si ho. Musím si nájsť, lebo je to dôležité.
Ako zvyknete relaxovať?
Bývam v rodinnom dome, blízko lesa. S partnerom radi trávime spoločné chvíle a s naším štvornohým miláčikom – vlčiakom chodíme na dlhé prechádzky a venujeme sa cykloturistike. Občas si doprajem wellness či masáž. Odreagujem sa aj pri domácich prácach, mám dvoch dospelých synov, takže mám čo robiť okolo nich (smiech). Všetko je v hlave. Ráno, keď sa zobudím, si poviem: „Dnes bude pekný deň, pekné počasie, nikto ma nenaštve, stretnem dobrých ľudí.“