Matej Polák je riaditeľom záchrannej služby ZaMED, ktorá sídli v Komárne a obsluhuje najmä juhozápad krajiny. Jeho tím sa zapojil do posledného výberového konania na prevádzkovanie sanitiek, ktoré sa opakuje každých šesť rokov. Konanie však bolo nielen zrušené, ale podľa neoficiálnych výsledkov by Zamed skončil neúspešne. Do súťaže pritom investovali nemalé finančné prostriedky – jedna plne vybavená sanitka stojí približne 200-tisíc eur a tím nakúpil desať nových vozidiel.
Minulý týždeň sa navyše dozvedeli o zámeroch ministerstva zdravotníctva, podľa ktorých by záchranky mali prejsť pod urgentné príjmy nemocníc. Polák vidí dva zásadné problémy: prvý je, že o plánoch sa dozvedeli z tlačovej konferencie, bez predchádzajúceho upozornenia či možnosti diskusie. Druhý problém spočíva v tom, že podobný systém tu už bol a nepriniesol žiadne pozitívne výsledky.
V rozhovore pre HN ďalej vysvetľuje, aký iný systém by boli ochotní prijať, ak by sa súčasný model zrušil, a tiež spomína, do ktorých krajín by záchranári odišli, keby podali výpovede v súvislosti s plánovanými zmenami.
Tvrdíte, že súčasný systém záchraniek nás dostal na európsku špičku. V čom konkrétne sú naše výsledky lepšie v porovnaní s inými krajinami?
Dá sa na to pozrieť z viacerých hľadísk – jednak z pohľadu prostriedkov, ktorými disponujeme, a takisto z pohľadu výsledkov, ktoré dosahujeme. Čo sa týka materiálneho zabezpečenia, naše sanitky sú vybavené prístrojmi na vyššej úrovni ako v okolitých krajinách.
V Komárne pravidelne organizujeme medzinárodnú súťaž a keď k nám prídu kolegovia z cudziny, často hovoria, že prístroje a lieky, ktoré máme v našich sanitkách, u nich bežne dostupné nie sú. Nejde pritom len o krajiny ako Česko či Maďarsko, rovnaké skúsenosti majú aj pracovníci zo Slovinska, z Rakúska či dokonca Nemecka.
Ďalším dôležitým faktorom sú ľudské zdroje. V mnohých európskych krajinách nie je štandardom, aby záchrannú službu zabezpečovali profesionáli. Napríklad v Rakúsku ju vo veľkej miere tvoria dobrovoľníci. Inde v rámci Európy jazdia v sanitkách zdravotné sestry.
Na Slovensku však máme záchranárov ako samostatné zdravotnícke povolanie a drvivá väčšina z nich má vysokoškolské vzdelanie. S takýmto modelom sa napríklad v Taliansku či Portugalsku nestretnete.
V čom sme špička z hľadiska výsledkov?
Môžeme sa pozrieť na spôsob, akým sú u nás riešené jednotlivé akútne stavy, napríklad infarkt myokardu či akútne koronárne syndrómy. Máme nastavený reťazec spolupráce medzi prednemocničnou a nemocničnou zdravotnou starostlivosťou tak, že pacienti smerujú priamo z terénu, bez zbytočnej medzidiagnostiky v nemocnici, rovno do kardiocentier, kde sa tieto stavy efektívne liečia.
Z terénu zároveň dokážeme odoslať EKG pacienta priamo do kardiocentra, čo výrazne šetrí čas.
Podobne je to aj pri mozgových príhodách. Spolupráca je nastavená tak, že pacient je diagnostikovaný záchranármi už v teréne a následne okamžite transportovaný do špecializovaných pracovísk, ktoré sú schopné poskytnúť adekvátnu liečbu.
Platí pritom, že ak sa liečba začne do štyroch hodín od vzniku príznakov, pacient má vysokú šancu na vyliečenie alebo výrazné zlepšenie stavu. Aj preto máme vysoké percento pacientov, ktorí sú dovezení priamo do správnej nemocnice schopnej liečiť mozgovú príhodu.
Viete tieto pozitíva podložiť niečím konkrétnym?
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo je tento rok pre záchranky obzvlášť náročný?
- Aký model fungovania záchraniek si dokáže predstaviť, ak súčasný zanikne?
- Prečo sa nemocnice doteraz málo uchádzali o prevádzkovanie záchraniek?
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
Zostáva vám 73% na dočítanie.
