Lekár 4945 eur, sestra 2267 eur, pôrodná asistentka 2090 eur, fyzioterapeut 1595 eur, záchranár 2529 eur, praktická sestra 1557 eur či sanitár 1415 eur. Také boli vlani priemerné mzdy zdravotníkov na Slovensku vrátane náhrad za pracovnú pohotovosť. Týka sa to najmä zdravotníkov z nemocníc či kúpeľov. Do prehľadu nie je zaradená významná časť zdravotníkov z ambulantného sektora.
Medziročne narástla priemerná mzda lekárovi o 384 eur, sestre o 167 eur či sanitárovi o 108 eur. Na základe podkladov Národného centra zdravotníckych informácií zverejňuje dáta Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS).
Ten hodnotí vývoj miezd v zdravotníckych zariadeniach za rok 2024 pozitívne. „Je potrebné udržať existujúci valorizačný mechanizmus, ktorý je stabilizačným faktorom pre zdravotnícke profesie. Tento mechanizmus je kľúčový nielen pre stabilitu sektorov zdravotnej starostlivosti, ale aj pre zaručenie toho, že profesie v zdravotníctve budú na Slovensku aj naďalej atraktívne pre mladú generáciu,“ tvrdí predseda zväzu Mgr. Anton Szalay. Zväz združuje viac ako 17 000 členov zo zdravotníctva a sociálnych služieb.
Viacerí analytici ale kritizujú, že platový automat je dlhodobo neudržateľný alebo nezohľadňuje produktivitu lekárov. „U všetkých zdravotníkov to nie je možné zohľadňovať. Je veľmi náročné sledovať a vyhodnocovať napríklad výkonnosť personálu v rámci ošetrovateľského procesu,“ myslí si Mgr. Szalay.
„To nie je výroba, že sa stanoví počet kusov daného výrobku, ale je to liečba pacientov.“ Dopĺňa, že zohľadňovať produktivitu by sa možno dalo v prípade niektorých lekárov, napríklad v chirurgii a ortopédii.
„Ale aj tu je veľmi náročné stanoviť výkonnosť, keďže každá operácia má svoje úskalia, niektorá môže byť jednoduchá, niektorá sa môže skomplikovať. Je to najmä na primároch a prednostoch, ktorí vedia kto ako slúži, ako pracuje, či sa nezašíva, lebo sú aj takí,“ komentuje s tým, že riadiaci pracovníci by si to mali ustriehnuť.
Zároveň ale podotkol, že proti valorizačnému mechanizmu sú aj viacerí riaditelia nemocníc. Mzdy lekárov sa valorizujú automaticky od roku 2012 a mzdy sestier od roku 2016.
Zdravotníctvo uteká hospodárstvu
Zaujímavá je aj štatistika vývoja priemerných miezd v zdravotníctve v porovnaní s národným hospodárstvom. Podľa dát odborárov boli pracovníci v zdravotníctve najhoršie platení voči národnému hospodárstvu v roku 2000, keď mali priemernú mzdu na úrovni 85,7 % z priemernej mzdy v hospodárstve. Dnes je na úrovni viac ako 160 %. V súčasnosti v zdravotníctve narástla na 2452 eur mesačne, kým v hospodárstve na 1524 eur.
Štátni analytici ministerstva financií nedávno upozornili, že osobné náklady tvoriace 56 % z celkových nákladov nemocníc dlhodobo rastú výrazne rýchlejšie ako je rozpočtované. Kým rozpočtovaný kumulatívny nárast medzi rokmi 2015 až 2023 bol 89 %, tak trinástim fakultným a univerzitným nemocniciam sa zvýšili v priemere o 130 %. Podobný nárast zaznamenali aj viaceré veľké súkromné nemocnice.
Analytik Martin Smatana, MSc. upozorňuje, že je kľúčové odlišovať priemernú mzdu zdravotníkov a priemernú mzdu v zdravotníctve, kde už spadajú napríklad aj administratívni pracovníci. Kým priemerná mzda zdravotníkov dosiahla v roku 2024 s príplatkami takmer 2700 eur mesačne, tak v prípade nezdravotníckeho personálu to bolo približne 1440 eur, čo je menej ako priemer v hospodárstve.
„Mzda zdravotníkov je výrazne ovplyvnená príplatkami, pričom veľkú zložku tvoria nadčasy. Len pre ilustráciu, priemerná tarifná mzda lekára v roku 2024 bola 2648 eur, pričom priemerná mzda so všetkými kompenzáciami až 4945 eur mesačne. Priemerné príplatky činili vlani až 42 % vyplatenej mzdy zdravotníkov,“ vysvetľuje Smatana.
Zároveň zdôraznil, že medzi zdravotníckymi povolaniami definovanými v zákone existujú veľké rozdiely. „Lekári v nemocnici majú vyšší koeficient tarifnej mzdy, čo spôsobuje, že ich priemerná mzda s príplatkami bola vlani takmer 2,2-násobne vyššia ako mzda sestry v nemocnici,“ uviedol príklad.
Vo všeobecnosti však podľa Smatanu platí, že „nožnice“ medzi priemernou mzdou v hospodárstve a mzdami v zdravotníctve sa pootvorili. Podľa neho za to môže najmä novelizácia zákona 578/2004 po hromadných výpovediach lekárov v rokoch 2022 a 2024.
Pohľad analytikov
„Či to je správne a či by mali byť mzdy na tejto úrovni je viac filozofická a hodnotová otázka. Zdravie je našou najvyššou hodnotou, a tí, ktorí sa o ňu starajú, by mali byť na
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 37% na dočítanie.
Zostáva vám 37% na dočítanie.