Národný skríningový program na Slovensku chýba. Legislatíva, ktorá s ním počíta, pritom vstúpila do platnosti v roku 2021. Odborníci tak nemajú komplexné dáta, na základe ktorých by nastavovali preventívne skríningové programy či vyhodnocovali ich účinnosť.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preto navrhuje, aby sa ministerstvo zdravotníctva zaviazalo parlamentnému zdravotníckemu výboru, že mu predloží akčný plán využívania skríningového registra, ako aj vybudovania strategického Národného onkologického skríningového centra s jednoznačným legislatívnym ukotvením a kompetenciami.
Skríning rakoviny hrubého čreva
Kontrolóri sa pozreli na skríning karcinómu hrubého čreva, ktorého prvá fáza bola spustená ešte v roku 2019, pričom napríklad v roku 2023 absolvovalo test na okultné krvácanie v stolici v skupine 50 – 75 rokov 52 percent osôb. Národný kontrolný úrad poznamenal, že od začiatku spustenia programu je pozitívom stúpajúci počet testovaných osôb, na výrazné zníženie úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva je však podľa úradu potrebná účasť na úrovni 65 – 70 percent osôb z rizikovej vekovej skupiny.
„Pre chýbajúce dáta je u nás nastavovanie štátnej zdravotnej politiky v oblasti prevencie viac na úrovni veštenia, ako faktov. Mnohým úmrtiam by sme vedeli predísť včasným zachytením diagnózy a nastavením pravidiel prevencie, ktoré by vychádzali z komplexných i reálnych údajov,“ zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Najvyšší kontrolný úrad podotkol, že prevencia je najúčinnejším nástrojom pri znižovaní úmrtnosti na onkologické ochorenia, ale Slovensko v tejto oblasti dlhodobo zaostáva. „Okrem väčšej aktivity štátu, ktorý by mal motivovať ľudí absolvovať prehliadky, by si každý z nás mal uvedomiť dôležitosť prevencie. Na servisnú prehliadku s autom raz ročne nemáme problém ísť, ale starostlivosť o vlastné zdravie výrazne zanedbávame,“ dodal Andrassy. Zároveň pripomenul, že včasná diagnóza okrem iného znižuje náklady na liečbu pacienta.
Najhorší z Vyšehradskej štvorky
Ministerstvo zdravotníctva by podľa národných kontrolórov malo každoročne vyhodnotiť jednotlivé programy preventívnych prehliadok a porovnať ich počet s počtom novozachytených prípadov karcinómov a výškou nákladov pri včasnom, respektíve neskorom zachytení tohto závažného ochorenia.
„Z údajov Eurostatu vyplýva, že v rokoch 2017 až 2022 dalo Slovensko na prevenciu v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky najmenej, a to v priemere iba 1,21 percent z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Najvyššia suma bolo vykázaná v roku 2022, a to 173 miliónov eur,“ približuje šéf národných kontrolórov.
Úrad verejného zdravotníctva a jeho regionálne pobočky získali v rokoch 2017 až 2023 na všeobecný program prevencie a ochrany zdravia takmer 382 miliónov eur. „V tejto sume sú rozpočtované aj prostriedky na plošnú prevádzku či mzdy zamestnancov bez možnosti vyhodnotiť účel ich použitia na jednotlivé preventívne projekty," uviedol úrad.
Doplnil tiež, že cez ďalší program bolo v kontrolovaných siedmich rokoch určených 940-tisíc eur napríklad na drogovú problematiku a 886-tisíc eur na Národný preventívny program. „V súvislosti s narastajúcim počtom onkologických ochorení bol v roku 2018 zriadený Národný onkologický inštitút, ktorý sa má venovať aj prevencii a skríningu. Za sledované obdobie získal tri milióny eur na akčné plány národného onkologického programu," dodal úrad.
Na preventívne prehliadky chodí viac ľudí
Zdravotné poisťovne zaplatili v rokoch 2017 až 2023 za preventívne prehliadky dospelých u všeobecných lekárov viac ako 120 miliónov eur. Rozsah a úhrada závisela od veku poistenca a pohybovala sa v rozpätí od 25 do 75 eur. „Počet preventívnych prehliadok má v ostatných rokoch rastúcu tendenciu, mierny pokles bol len v roku 2020, a to aj z dôvodu pandémie spôsobenej ochorením COVID-19," informoval úrad.
V roku 2023 absolvoval preventívnu prehliadku u všeobecného lekára pre dospelých každý tretí občan, ktorý na to mal v danom roku nárok. „Cieľom zadefinovaným v strategických dokumentoch štátu je, aby v roku 2030 absolvovalo prevenciu u všeobecného lekára aspoň 60 percent dospelých," podotkol úrad.
Zároveň upozornil, že v roku 2023 rezort zdravotníctva nepostupoval v súlade s akčnými plánmi a nezabezpečil celú sumu na ich aktivity v oblasti osvety skríningu onkologických ochorení. „Podporu aktívneho zapojenia tretieho sektora možno považovať za účelne a efektívne vynaložené prostriedky na prevenciu, vďaka ktorej vieme predchádzať vážnym zdravotným problémom občanov, ktoré majú zásadný dopad na štátny rozpočet aj verejné zdroje v zdravotníctve," uzavrel úrad.