Príbeh mladej lekárky: Zachraňuje životy, skúma mozog a pomáha ľuďom bez domova

Denne stojí pri pacientoch v najkritickejších chvíľach ich života, popritom sa venuje výskumu mozgového krvácania, vzdelávaniu budúcich lekárov a už šesť rokov pomáha ľuďom bez domova priamo v uliciach východného Slovenska v rámci projektu Homeless not Hopeless. 

MUDr. Ester Tomajková z I. kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach dokazuje, že medicína nie je len o liečbe, ale aj o ľudskosti. V podcaste Tajomstvá medicíny, ktorý pripravuje UNLP, mladá lekárka porozprávala o práci na oddelení, výskume aj o pomoci ľuďom bez domova.

Pani doktorka, kedy ste sa rozhodli, že chcete byť lekárkou? 

Rozhodnutie prišlo postupne, bavila ma chémia, fyzika aj biológia. Rozmýšľala som, čo by som mohla robiť, že chémiou a fyzikou by som sa asi neuživila. Jedného dňa, keď sme si mali vybrať semináre, som zatvorila oči a prst mi padol na chémiu a k tomu som si pridala biológiu. Veľmi som rada, že som sa takto rozhodla, pretože dnes by som si nevedela predstaviť robiť niečo iné.

Prečo práve anestéziológia a intenzívna medicína?

Stále, keď sme sa učili na skúšky, tak v každom odbore je niečo dramatické a to sa mi učilo pred skúškou najlepšie. Vyvolávalo to vo mne radosť. V odbore anestéziológia musíte mať aj nejaké povahové črty, a tak som si povedala, že to vyskúšam.

Aké povahové črty musí mať anestéziológ? 

Mal by byť pokojný, rozvážny a rozhodný. Iná vec je, keď ste priamo v dianí, kde sa kriticky niečo deje, pretože je tam dávka stresu. A keď sa spojí kritická situácia a nočná hodina, je to náročné a mňa to baví.

Čo vás na vašej práci najviac napĺňa? 

Keď vidíme, že niekomu pomôžeme, či už je to počas sekcií, alebo keď sa pacientovi uľaví od bolesti po operácii, alebo akákoľvek iná pomoc ľuďom. Mne sa na tomto odbore páči, že je dynamický. Dramatické stavy veľmi rýchlo prídu, ale správnou reakciou sa môžu dobre skončiť.

Robotická chirurgia je zásadná nadstavba, hovorí profesor Biringer

Máte nejaký obľúbený typ operácie?

Mne sa na tomto odbore páči, že je dynamický. Páčia sa mi neurochirurgické operácie. Neviem si predstaviť, že by som robila len jeden typ operácie, sú to zaujímavé prípady.

Čo vás práca s kriticky chorými pacientmi naučila?

Častokrát v bežnom živote riešime úplné hlúposti. Každý z nás to robí do určitej miery, ale je dobré si potom spomenúť, že niektoré „zlé“ situácie, nad ktorými sa stresujeme, nie sú vôbec dôležité.

Venujete sa aj výskumu a výučbe. Ako sa vám darí spájať túto oblasť s prácou na oddelení?

Veľa ľudí si myslí, že sú to dve rozdielne veci, avšak môj výskum sa zameriava na kriticky chorých ľudí, ktorí zakrvácali