PhDr. Zuzana Jandová, PhD.Miroslava Spodniaková
StoryEditor

Výskumy potvrdzujú degeneratívne zmeny u detí, tvrdí klinická logopedička

21.03.2026, 09:00
Autor:
Dan HimičDan Himič

Ak má byť logopedická terapia šitá na mieru každého dieťaťa alebo dospelého s narušenou komunikačnou schopnosťou, musí vychádzať z biologických a neuropsychologických faktorov, tvrdí klinická logopedička PhDr. Zuzana Jandová, PhD., ktorej snahou je vybudovať klinicko-logopedické zariadenie, kde logopédia nebude fungovať len na jazykovedných princípoch.

Mohli by sme poruchy reči rozdeliť na vrodené a získané?

Áno. Medzi vrodené rečové poruchy patrí napríklad vývinová porucha jazyka, v minulosti definovaná ako vývinová dysfázia. Prejavuje sa celým radom príznakov už v ranom detstve. V období okolo jedného roka života dieťaťa, keď by dieťa malo začať hovoriť prvé slová, rodičov ako prvé znepokojí oneskorený nástup reči.

Deti s touto poruchou totiž začínajú prvé slová hovoriť neskôr, ako sa očakáva podľa vývinových noriem. Viac komunikujú gestami, mimikou, ich slovná zásoba je obmedzená, môžu mať slabšie porozumenie, majú oslabenú schopnosť spracovávania jazyka, oneskorujú sa aj vo vývine motorických schopností. Táto porucha postihuje až 7 % detí.

K získaným poruchám reči patrí napríklad aj afázia. Je to náhla strata reči alebo postupne sa zhoršujúca schopnosť hovoriť, rozumieť reči, môže byť narušená schopnosť čítať, písať, v závislosti od typu afázie. Príčiny sú rôzne: úraz, náhla cievna mozgová príhoda, nádorové ochorenie mozgu, degeneratívne zmeny na mozgu a iné.

A vrodené poruchy?

Za vrodenú poruchu reči považujeme napríklad zajakavosť, narušenú plynulosť reči. Anamnéza pacienta nám vo väčšine prípadov potvrdí 

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 95% na dočítanie.
menuLevel = 2, menuRoute = zdn/rozhovory, menuAlias = rozhovory, menuRouteLevel0 = zdn, homepage = false
05. jún 2026 00:50