Raz vyliečime aj to, čo teraz vôbec nevieme ovplyvniť, hovorí hlavný odborník pre onkológiu

Keď pred niekoľkými desaťročiami niekto ochorel na nádorové ochorenie, bralo sa to všeobecne tak, že čoskoro zomrie. Ako sa to odvtedy zmenilo?

Ešte stále to zostáva tak, že keď človek počuje takúto diagnózu, berie ju ako život zásadne meniacu informáciu, hoci reálna situácia je už výrazne odlišná. V súčasnosti dokonca môžeme povedať, že pri mnohých onkologických ochoreniach je prognóza oveľa lepšia než pri kardiovaskulárnych alebo iných ochoreniach.

Rakovina nie je jedno ochorenie, ale heterogénna skupina ochorení, teda rôznorodého charakteru. Zahŕňa diagnózy, ktoré sú liečiteľné aj v metastatickom štádiu, keď sa rakovinové bunky šíria z pôvodného nádoru do iných častí tela, ako aj ochorenia, pri ktorých býva nádor zachytený neskoro a prognóza je nepriaznivá. Prognóza sa za posledných dvadsať – tridsať rokov výrazne zlepšila. Ak by ste si sadli k nám do ambulancie, videli by ste, že značná časť pacientov sú pacienti často päť až desať rokov po liečbe a k nám chodia už iba na kontroly.

Aká bola liečba v minulosti?

V onkológii sme mali akoby také etapy. Jednou z prvých, ktorú som ja ešte profesionálne nezažil, bola chemoterapia, kde sa dával len jeden liek – takzvaná monoterapia. Potom prišla etapa, keď sa robila kombinovaná chemoterapia, ktorá napríklad v prípade lymfómov alebo nádoru semenníkov výrazne zmenila prognózu a vyliečila pacientov aj v metastatickom štádiu. Následne prišla éra takzvanej biologickej cielenej liečby.

Ambulantní lekári varujú: tieto vyšetrenia budú drahšie. Ktorých výkonov sa zmena týka a koľko za ne platíme?

Ide o lieky, ktoré sa používajú dodnes a ktoré zasahujú do rôznych signálnych dráh v deliacej sa bunke, zastavia jej delenie a spôsobia tak nádorovej bunke smrť. Spočiatku sa myslelo, že toto bude niečo, čo vylieči rakovinu ako takú, no potom sa zistilo, že to u niektorých diagnóz funguje a u niektorých nie.

Bolo to asi v ktorom časovom období?

Éra biologickej liečby začala začiatkom tohto tisícročia. Okolo roku 2010 prišla éra modernej imunoterapie, ktorá zasa zmenila liečbu a tým aj prognózu pacientov. Napríklad nádor kože – malígny melanóm, bola diagnóza s veľmi nepriaznivou prognózou. Ak mal pacient metastázy, prežívanie bolo veľmi zlé. V súčasnosti sa vďaka imunoterapii vylieči 20 až 30 % pacientov s metastatickým melanómom a u ďalších z nich sa podarí dostať ochorenie pod kontrolu na dlhý čas. Niečo podobné platí aj pri metastatickom karcinóme obličky.

Ako je to s liečbou rakoviny v súčasnosti?

Prichádza éra kombinovanej chemoimunoterapie, kam patria jednak špecifické protilátky, ktoré majú na sebe naviazané cytostatikum. To znamená, že do určitej miery selektívne napadnú nádorové bunky a chemoterapia tým pádom pôsobí cielenejšie na choré bunky.

Alebo potom sú to takzvané bišpecifické protilátky, keď sa časť protilátky viaže na nádorovú bunku a druhá časť sa zároveň viaže na T-lymfocyt. Tým je imunitná bunka pritiahnutá k nádorovej a cielenejšie sa aktivuje imunitný systém v protinádorovej imunite. Súčasťou tejto éry je aj takzvaná CAR-T bunková terapia – lymfocyty sú naaktivované tak, aby pôsobili proti nádorovým bunkám.

Aká je tam úspešnosť?

Tá sa výrazne líši v závislosti od konkrétnej diagnózy. Napríklad pri CAR‑T bunkovej liečbe u pacientov s lymfómami, ktoré boli odolné voči štandardnej konvenčnej liečbe, pozorujeme odpoveď na liečbu približne u 60 až 80 % pacientov. Podobne pri vybraných podtypoch nádorov prsníka môže kombinácia cielených protilátok a chemoterapie významne predĺžiť prežívanie, často o niekoľko rokov. Prognóza pacientov sa tým výrazne mení.

Ak si uvedomíme, že pacient s pokročilým chronickým srdcovým zlyhávaním alebo s dekompenzovanou cirhózou pečene má často očakávanú dĺžku života v rozmedzí mesiacov až približne jedného roka, kontrast vo vnímaní jednotlivých diagnóz je zarážajúci. Napriek tomu informácia o rakovine u pacienta často vyvolá silnú emočnú reakciu, zatiaľ čo iné, objektívne rovnako alebo aj viac život ohrozujúce ochorenia sú vnímané menej dramaticky. Tento rozdiel v reakciách v spoločnosti naďalej pretrváva.

Laicky to bolo brané tak, že ak niekto šiel na chemoterapiu, tak je to už koniec. A mnohí ľudia majú ešte aj dnes názor, že chemoterapia je škodlivá a sú vraj za tým farmafirmy.

Toto sa traduje, niekedy si to medzi sebou odovzdávajú aj pacie...