Čo znamená antimikrobiálna rezistencia? Aké faktory prispievajú k jej vzniku?
Antimikrobiálna rezistencia znamená, že mikroorganizmy (napríklad baktérie, huby, vírusy, parazity) nie sú citlivé na antimikrobiálne látky (antibiotiká, antimykotiká, antivirotiká, antiparazitiká) a dokážu v ich prostredí ďalej rásť a rozmnožovať sa, akoby tam tieto látky neboli.
Rezistencia môže byť prirodzenou vlastnosťou mikroorganizmov alebo ju môžu mikroorganizmy získať pri vystavení prostrediu s obsahom antimikrobiálnej látky v dávke, ktorá nespôsobí ich elimináciu.
V takejto situácii mikroorganizmy, ktoré majú schopnosť napríklad zamedziť prístupu antimikrobiálnej látky k miestam v bunke, na ktoré pôsobí, produkujú enzýmy rozkladajúce molekulu antimikrobiálnej látky, aktívne ju „vypumpujú“ z bunky alebo zmenia štruktúru cieľového miesta a podobne, v prostredí antimikrobiálnej látky prežívajú a v konkurencii s citlivými mikroorganizmami získavajú výhodu prežitia a ďalšieho šírenia.
Mikroorganizmy sú zároveň schopné tieto mechanizmy rezistencie v zakódovanej forme genetickej informácie odovzdávať z materskej bunky na dcérsku alebo na iné mikroorganizmy toho istého či iného druhu.
Existencia antimikrobiálnej rezistencie je prirodzený evolučný proces, do ktorého významným spôsobom zasahuje ľudská činnosť. K vzniku antimikrobiálnej rezistencie prispieva predovšetkým nesprávne a nadmerné užívanie antimikrobiálnych látok ľuďmi.
Napríklad ak sa antibiotiká podávajú na liečbu vírusových infekcií, ak sa podávajú v nedostatočnej dávke, pri nedodržiavaní odporúčanej dĺžky liečby či pri svojvoľnom používaní „zásob“ antibiotík z domácej lekárničky bez dohľadu lekára a podobne.
Špecifickým prípadom sú baktérie s vysokým stupňom rezistencie, ktoré sa selektujú napríklad v nemocničnom prostredí. Zásadným problémom je aj používanie antimikrobiálnych látok v poľnohospodárstve pri chove hospodárskych zvierat alebo v rastlinnej výrobe.
Alarmujúce je predovšetkým používanie antibiotík v subterapeutických dávkach ako súčasť rastových stimulátorov, či ich preventívne podávanie na zabránenie vzniku ochorení pri chove veľkého množstva hospodárskych zvierat koncentrovaných v obmedzených priestoroch.
Samostatnú kapitolu predstavuje environmentálne znečistenie vody a pôdy ako dôsledok farmaceutického priemyslu, nemocničných odpadov či poľnohospodárskych fariem.
Aká je spotreba antibiotík na Slovensku a aké druhy antibiotík pacienti najčastejšie užívajú? V ktorých krajinách je spotreba antibiotík najvyššia?
Spotrebu antibiotík, ako aj rozsah antimikrobiálnej rezistencie na úrovni krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), monitoruje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Pokiaľ ide o spotrebu antibiotík, ako aj o rozsah rezistencie, existujú medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ a EHP významné rozdiely. Týkajú sa spotreby antibiotík v ambulantnej sfére aj v nemocničnom prostredí.
Na základe analýz, ktoré ECDC pravidelne publikuje, možno vo všeobecnosti zjednodušene konštatovať, že medzi krajiny s najnižšou spotrebou antibiotík a zároveň s najnižším stupňom rezistencie patria predovšetkým krajiny severnej Európy. Naopak, medzi krajiny s najvyššou spotrebou antibiotík a najvyšším rozsahom rezistencie patria krajiny južnej a juhovýchodnej Európy.
V článku sa ešte dočítate:
- ktoré antibiotiká sa u nás v porovnaní s Európou používajú viac;
- prečo je v niektorých prípadoch lepšie s antibiotickou liečbou počkať;
- ktoré druhy baktérií sú najviac odolné voči antibiotikám a prečo;
- aké benefity či riziká má užívanie probiotík;
- čo je dôležité sledovať pri mäse či živočíšnych produktoch.
Dostupné pre predplatiteľov 
Slovensko sa v spotrebe antibiotík v rámci krajín EÚ a EHP pohybuje približne na úrovni priemeru. Rozdiel je v druhoch antibiotík, ktoré sa u nás najčastejšie používajú. Na Slovensku je
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 55% na dočítanie.
Zostáva vám 55% na dočítanie.
