MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH je patológ, vysokoškolský pedagóg, bývalý tajomník aj exminister zdravotníctva. Aktuálne takmer rok vedie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý má tri piliere: 1. dohľad nad zdravotnou a ošetrovateľskou starostlivosťou, 2. dohľad nad zdravotným poistením, 3. súdne lekárstvo a patologická anatómia.
Ste aj milovník a inštruktor potápania. V čom sú potápanie a slovenské zdravotníctvo podobné a v čom rozdielne?
Určité paralely tu určite sú. Keďže som dosť vysoko v hierarchii inštruktorov potápania, tak z pohľadu manažmentu je obrovský rozdiel v predvídateľnosti. Potápačský trh je predikovateľný, kdežto zdravotníctvo je v mnohých ohľadoch nevyspytateľné. Príde nový minister a všetko sa otočí o 180 stupňov. A z pohľadu používateľa, teda potápač verzus pacient, tak tam je príbuznosť v pocite potápania sa.
Záchranným kolesom môže byť práve úrad. Oslavuje 20 rokov. Ako sa vyvinulo jeho postavenie a je už pevnou súčasťou systému?
Prešli sme 20 rokov veľmi výrazného vývoja. Interné procesy na úrade sa dostatočne stransparentnili aj zobjektivizovali. Zároveň sa však s každým príchodom nového predsedu okliešťovali kompetencie úradu. Teším sa, že teraz sa aj vďaka ministrovi Šaškovi rozširujú kompetencie, ktoré nám boli predtým zobrané. Veríme, že otvoríme aj ďalšie témy v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, napríklad indikátory kvality. V dohľadoch sa pozeráme na konkrétneho pacienta, ale nevieme sa pozrieť na systém poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad zistíme, že oko operovali zle z dôvodu nesprávneho operačného protokolu, no bolo by potrebné vedieť, ako to je aj v ostatných nemocniciach. To dnes nevieme spraviť.
Podobne by sme v dohľade nad zdravotným poistením uvítali kompetencie, ktoré by nám umožňovali pozerať sa detailnejšie na nákup zdravotnej starostlivosti jednolitvými poisťovňami. Napríklad ako sa nakupuje špecializovaná ambulantná starostlivosť, aká je kvalita toho systému nákupu a ako to poisťovne zabezpečujú. Radi by sme videli aj väčšiu participáciu úradu na DRG, pretože tento úhradový mechanizmus by mal mať po vzore Nemecka samostatnú inštitúciu nezávislú od regulátora. Rok 2025 bude na úrade najmä o tom, aby sme skvalitnili vnútorné procesy.
Prečo sa slávnostný galavečer úradu konal práve v kaštieli vo Svätom Jure, ktorý patrí pánovi Bardúnovi z Medirexu? Informoval o tom denník SME. Medirex je jedným z najväčších hráčov v laboratórnej diagnostike.
Je to ťažká konšpirácia, nezmyselná konštrukcia. Predchádzajúce vedenie úradu malo tradíciu lustrovať, kto kam ide, nezdieľame takýto konšpiratívny postoj. Neviem, do akej miery máme lustrovať listy vlastníctva. Proces bol transparentný a postupovalo sa nad rámec zákona o verejnom obstarávaní. Mali sme tri ponuky a vyhodnotila sa tá kapacitne a cenovo najvýhodnejšia. Je to jednoduché. Hľadať za tým konšpiračné spojenia je síce v našej spoločnosti tradičné, ale nezmyselné. Je to jedným redaktorom vyfabulovaná hlúposť.
Na začiatku volebného obdobia sa opäť menil kompetenčný zákon a predseda ÚDZS je vládnou mocou ľahšie vymeniteľný. Oslabilo to pozíciu úradu z dlhodobého pohľadu?
Ako vykonávam prácu nemôže byť závislé od nejakých parametrov zákona. Je to o tom, aký má človek charakter. Ak chcem robiť kroky v prospech systému, tak ich proste musím robiť. Vidíme to na príklade VšZP, kde som druhý predseda, ktorý nariadil správne konanie nariaďujúce ozdravný plán. Nie je to o zákonom zabetónovanej pozícii, lebo odvolateľný je každý. Ak by som bol odvolateľný prezidentom, tak to nie je nejaká výnimočnosť. Totiž ak pochybím, tak následky si musím znášať tak či tak. Pre mňa osobne sa nič nemení. Z pohľadu úradu je to do budúcna oslabenie jeho pozície. Parametre odvolateľnosti sa menili už mnohokrát.
Z úst predsedu zdravotníckeho výboru aj predstaviteľov Slovenskej lekárskej komory som počul názor, aby sa dohľad nad zdravotnými poisťovňami presunul pod Národnú banku Slovenska (NBS). Čo si o tom myslíte?
Treba poznať procesy. To nie je o tom, kto bude vykonávať dohľad. Ak má byť kvalitnejšie a lepšie vykonávaný dohľad nad zdravotnými poisťovňami, tak sa potom musíme automaticky zamýšľať, aký je legislatívny rámec, aké sú reálne možnosti úradu, ktoré mu dáva zákon. Môže úrad vstupovať do zmluvných vzťahov, do cenotvorby, môže úrad nejakým spôsobom ovplyvňovať, ako poisťovne zazmluvňujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, môže úrad dohliadať zdroje, ktoré sú verejné aj na úroveň súkromných zdravotných poisťovní? To, čo je podľa mňa predstava nedostatkov v dohľadovej činnosti úradu, nenahradíme tým, že túto činnosť dáme pod inú inštitúciu, ktorá nemá vybudované procesy. Pretože keď sa bavíme o komerčnom poistení, tak to je niečo úplne iné ako verejné zdravotné poistenie. Tam sú úplne iné rámce a tie by sa museli transponovať pod NBS. To neviem, či má zmysel.
Úrad už má vybudované štruktúry, na sekcii dohľadu nad zdravotným poistením pracuje 43 odborníkov. Zamýšľajme sa, vnímajme sa a zlepšujme kvalitu dohľadu pod úradom. Pre efektívnejší dohľad nad zdravotnými poisťovňami treba nastaviť legislatívu. S lekárskou komorou máme živú diskusiu aj na základe podpísaného memoranda o spolupráci. Ak je problém v politickej nominácii, lebo predsedu úradu schvaľuje vláda, tak potom urobme legislatívnu zmenu, aby volil predsedu napríklad parlament atď.
Na sekcii pracuje 43 ľudí. Koľko zamestnancov má úrad celkovo?
Úrad má 396 zamestnancov. Mali sme 407, ale už v roku 2024 sme začali konsolidovať.
Aj v ďalších rokoch je predpoklad poklesu zamestnancov v dôsledku poklesu rozpočtu?
Budeme musieť konsolidovať. Už v roku 2024 sme začali s prepúšťaním a činnosti máme zefektívnené. Je to o kompetenciách. Ak máme mať napríklad lepší dohľad nad zdravotnými poisťovňami, tak na to potrebujeme viac zamestnancov. Musí v tom byť vyváženosť a myslím si, že aktuálne personálne nastavenie je vyhovujúce s ohľadom na aktuálne kompetencie, aké má úrad.
Ako hodnotíte rozpočet úradu na roky 2025 až 2027, ktorý schválil parlament?
V roku 2025 dostaneme okolo 28 miliónov eur, čo je pokles o 5,5 milióna eur. Ďalšie roky to má byť okolo 32 miliónov eur. Sme v konsolidácii, takže celý sektor, pochopiteľne, hľadá rezervy. Všetky inštitúcie budú musieť racionalizovať prevádzkové náklady a priorizovať výdavky. Pre nás je významný rozvoj našich pracovísk a ich prístrojového vybavenia, kľúčová je investícia do nového pracoviska v Banskej Bystrici. Po zbúraní starej časti Rooseveltovej nemocnice sme sa dočasne presídlili do Lučenca.
Kde smeruje najviac peňazí z pohľadu troch pilierov úradu?
Asi 40 % nákladov tvorí sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie s jej deviatimi pracoviskami zabezpečujúcimi výkon pitiev, toxikologické vyšetrenia a prehliadky mŕtvych. Pracoviská potrebujeme rozvíjať, aby nevznikol personálny a investičný dlh. To je asi najväčšia časť rozpočtu. Ďalšia veľká položka sú mzdy, keďže sme závislí aj od lekárov a tí majú v ústavnej zdravotnej starostlivosti garantovaný rast mzdy podľa automatu, čomu sa musíme prispôsobovať. Robí nám to nemalé problémy.
Financie majú smerovať aj na zlepšenie kvality a dostupnosti dát. Úrad vedie desať registrov, napríklad registre zdravotníckych pracovníkov, úmrtí osôb či poistencov.
Treba investovať do infraštruktúry, čo sa, žiaľ, v minulosti nedialo. Softvérové licencie sú extrémne drahé položky. Bavíme sa o státisícoch eur. Ak by sme do týchto systémov neinvestovali, tak investičný dlh narastá a jednorazovo by išlo o extrémne vysoké výdavky, čiže sme to rozložili v čase. Dáta v našich registroch majú vysokú kvalitatívnu úroveň. Pristupujú k nim poskytovatelia aj poisťovne.
S akými dátami máme dnes najväčší problém?
Potrebujeme ladiť jednotlivé procesy v manažmente údajov. Projekt je viac-menej hotový, ale stále dolaďujeme externých pristupovateľov. Napríklad centrálny register poistencov je veľmi dôležitá súčasť úradu. Na tejto báze sa robia aj prerozdeľovacie mechanizmy, v podstate poistné kmene, čiže stoja na tom iné inštitúcie. A keďže sú v tom viacerí stakeholderi, tak sme závislí od kvality dát na ich strane, čo dodávajú ich informačné systémy k nám. Toto je veľká výzva. Smerujeme k tomu a je to revolučná vec, že informácie k nám nepôjdu v určitých dávkach, ale pôjdu v podstate online v automatickom režime.
Odkedy?
Zatiaľ máme stále ako keby paralelné prevádzky a postupne inkorporujeme integračnú platformu do manažmentu údajov. Boli by sme radi, aby to bolo čo najskôr, ale nie je to závislé od nás.
Novela zákona o zdravotnom poistení rieši aj problém takzvaných “mŕtvych duší”. Aký veľký je tento problém a podarilo sa ho utlmiť?
Tým, že sa zaviedla limitácia na vysoký vek 105 rokov a zavádzajú sa procesy nečerpania starostlivosti na nejaké obdobie, tak tie údaje sa, samozrejme, skvalitňujú. Upozorňujem ale, že to nie je problém úradu, ale je to problém poisťovní, ktoré sú zodpovedné za to, aby mali poistné kmene očistené o takýchto poistencov. My sme len integrátor tohto celého procesu. V ostatnej volebnej kampani bolo totiž prezentované, že je to chyba úradu. Ale tešíme sa, že aj na základe našich postrehov sa ten systém opraví a dostalo sa to do legislatívy. Náklady na mŕtve duše sú totiž vynakladané neefektívne. Približne v polovici roka 2023 ich bolo do 3000, avšak k dnešnému dňu sa podarilo znížiť počet poistencov nad 105 rokov na 746. K čisteniu dát výrazne prispel aj projekt úradu Manažment údajov.
Ako sa rozbehol projekt ePrehliadky a v čom pomohol?
Projekt ePrehliadky je svetovo unikátny. Prvýkrát v histórii Slovenska budeme mať 100 % informácií z prehliadky mŕtveho tela odborne skontrolovaných, eliminujú sa úmyselné či neúmyselné pochybenia pri jej výkone a súčasne nás tento projekt zbavuje papierovej podoby kolobehu informácií v zdravotníctve. Papierové listy o prehliadke mŕtveho prestávajú existovať a v podstate všetko už bude v online režime.
Každá prehliadka mŕtveho je “bez papiera”?
Pracujeme na tom, ale nie je to závislé len od úradu. Pretože stakeholderi, ktorí dávajú a čerpajú dáta, nie sú pod našou kontrolou. Nevieme niečo prikázať štatistickému úradu alebo matrikám, oni tiež potrebujú adaptovať svoje procesy. Museli sme eliminovať veľa zaužívaných zvyklostí. Máme tu vyše 1000 matrík a každá pani na matrike musí vedieť, čo má a čo nemá robiť.
Pohľad na agendu sa po 30 či 40 rokoch mení, takže sme spočiatku mali pôrodné bolesti, ale myslím si, že sa podarili eliminovať. Narazili sme napríklad na veci, ktoré spracovávajú z listov o prehliadke kňazi len na základe nejakého zvyku. Zistili sme, že niektoré povolenia na kremáciu, ktoré sa historicky vydávali, nemajú žiadnu relevanciu, lebo zakázať ju môže v podstate len prokurátor. Niektoré procesy, ktoré tu 30 či 40 rokov bežali, sme zmenili. V online systéme máme k 22. 12. 2024 celkovo 22 172 prehliadok mŕtvych tiel v teréne.
Pracujeme na tom, aby projekt fungoval veľmi komplexne a cieľ je, aby sme čo najviac skvalitnili dáta. Pretože keď lekár vypíše papierové listy o prehliadke o druhej v noci niekde na klinike, žiaľ, kvalita nie je vyhovujúca. Zaviedli sme systém štyroch očí a minimalizujeme počet ľudí, ktorí pristupujú do tohto systému, čiže primár musí na druhý deň odobriť kvalitu informácie na základe dostupných dát a podkladov. Každú prehliadku teda vidí aj niekto iný ako samotný prehliadajúci lekár, čo tak doteraz nebolo a nikde na svete v tejto forme ani nie je. Informácie už potom online automaticky plynú do Národného centra zdravotníckych informácií, na matriku a štatistický úrad.
Čo sa týka výkonov prehliadok mŕtvych tiel, tak čo robíte s tým, aby sa na lekárov nečakalo 12 hodín? Aj taký prípad bol medializovaný.
V prípade pochybení pri prehliadke situáciu bezodkladne riešime, mimo pokuty sa môže jednať aj o ukončenie spolupráce s dotyčným prehliadajúcim lekárom. Systém prešiel dvomi revolučnými zmenami. Prehliadky mŕtvych tiel vykonávali všeobecní lekári, obvodní lekári a lekári z lekárskej služby prvej pomoci, čo sa zmenilo od 1. júla 2018 na takzvaných organizátorov, čiže sa tento výkon presunul do súkromných spoločností, ktoré na základe verejného obstarávania zabezpečovali jednotlivé regióny.
Žiaľ, v roku 2021 sme sa procesmi verejných obstarávaní, námietok a odvolaní dostali do situácie, že by sme túto zákonnú službu nevedeli zabezpečiť. V podstate sa skončilo jedno obstarávanie a hneď sa začalo ďalšie, tak dlho to trvalo. Neviete službu vo verejnom záujme postaviť na tom, že ako sa budú vyvíjať námietky a proces verejného obstarávania, obzvlášť pri takejto službe, ktorú spoločnosť vníma veľmi citlivo. Takže od roku 2021 po legislatívnej zmene zabezpečuje prehliadky mŕtvych tiel úrad. Počet prehliadajúcich lekárov nám klesol z 350 na 150.
Za aké obdobie?
Od roku 2021, keď prešla reforma až doteraz. Bavíme sa o teréne, kde máme teraz vážny problém v tom, že platové možnosti lekárov a ich pracovné nasadenia sa menia v čase, ale ten systém sa nijakým spôsobom nezmenil. Sú napríklad situácie, že ja osobne musím slúžiť, napríklad aj na Štedrý deň či Silvester. Je to síce moja odbornosť, takže sa tomu nebránim, ale dá sa to vnímať všelijako. Každopádne minimálne moja manželka z toho nemá veľkú radosť. Ale teraz seriózne. V tejto oblasti máme vážne problémy, ktoré musíme pomenovať a riešiť.
Ako?
Je veľa možností, ako uchopiť problém nedostatku lekárov. Jedna z nich môže byť, že prehliadky nebudú robiť lekári, čo by bol pre mňa kvalitatívny problém. Ale viem si to predstaviť pri určitých typoch úmrtí. Aj v iných systémoch, v ktorých som kedysi fungoval, sa to dalo. Alebo sa zvolí nejaký iný postup, ktorý však musí mať legislatívnu oporu.
Čakať 12 hodín na prehliadku mŕtveho tela, to je už bežné?
Snažíme sa zabezpečiť túto službu čo najskôr, ako sa to dá. Nepopieram, že sa v systéme vyskytujú aj takéto nedostatky. Mali sme takýto problém v Žilinskom kraji. Pán doktor dostal najvyššiu možnú pokutu a spoluprácu s ním sme ukončili. Keď o probléme vieme, tak ho vieme aj adresovať. Samozrejme, niekedy sú aj objektívne príčiny, napríklad v Kysuckom Novom Meste či Žiline viete stráviť v kolóne aj dve hodiny. Čiže dve hodiny cesta, približne dve hodiny prehliadka, dve hodiny zase k ďalšej prehliadke na Liptov a podobne. Žiaľ, lekárov je nedostatok, takže na prehliadku mŕtvych sa čaká.
Mohli by mať obhliadajúci lekári právo prednostnej jazdy?
Nemyslím si, že to je na individuálnej báze realizovateľné.
Aké dve kompetencie by ste úradu pridali, ktoré by nášmu zdravotníctvu pomohli? Predstavme si, že by boli personálne a finančne kryté.
Máme ambíciu zúčastňovať sa na kontrole kvality samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to nielen v rámci optimalizácie siete nemocníc či úhradového mechanizmu DRG. Veľmi radi by sme, čo je aj jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia, zverejňovali takzvané otvorené dáta: case mix, efektívny case mix, hospitalizačné prípady atď.
Tie dáta, ktoré si odborári žiadali cez infožiadosť?
Dáta sú publikované v našej správe o výkone verejného zdravotného poistenia. Dáta by sme radi zverejňovali čo najtransparentnejšie. Vidíme to v Českej republike na príklade Ústavu zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS) ČR, kde sú dáta k dispozícii pre každého na rôznu analytickú činnosť. Tieto dáta sú veľmi dôležité nielen pre rôznych poskytovateľov, aby sa vedeli porovnávať, ale aj samotný poskytovateľ si môže porovnávať efektivitu produkcie voči počtu lekárov a zdravotníkov na oddeleniach. To je veľmi dôležité.
Bez kvalitných dát budete ťažko robiť dobré manažérske rozhodnutia. Nie som prvý predseda, ktorý s tým prichádza, táto ambícia úradu tu je už dlhšie. Kľúčová je kvalita dát, keďže je tam viacero stakeholderov. Keď raz publikujeme dáta, tak musíme garantovať ich správnosť, relevanciu.
Ak by ste mali vypichnúť dve anomálie nášho zdravotníctva voči iným systémom, aké to sú?
Keď sa bavíme o celom systéme zdravotníctva, tak najhoršie je, že nemáme
Zostáva vám 37% na dočítanie.