PhDr. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov
Jednoznačne pozitívne sa dá hodnotiť schválenie zníženia DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky od 1. januára 2025, ako aj nastavenie čakacích lehôt na plánované operačné výkony od toho istého termínu. V prípade čakacích lehôt veríme, že všetci pacienti sa budú vedieť transparentne a včas dostať k termínu na operáciu či hospitalizáciu. Do budúcnosti veríme, že sa po nábehu tohto systému budú čakacie lehoty skracovať.
Ako pozitívne z pohľadu zlepšenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov vnímame aj zazmluvnenie nových výkonov v špecializovaných ústavoch (NÚSCH, SÚSCH a VÚSCH), ale aj nových zdravotníckych zariadení (Nemocnica Bory, Kardiocentrum Košice). Najmä v prípade nových zdravotníckych zariadení ide o dobrú správu, keďže ako vieme na Slovensku sa veľa nových nemocníc za posledných 10 až 15 rokov neotvorilo.
Žiaľ, citlivo vnímame problém nedostatku zdravotníckeho personálu, najmä sestier, kde nevidíme reálne systémové riešenie. Dôsledky klesajúceho trendu v počte zdravotníckych pracovníkov cítime už teraz, nielen ich nedostatok v niektorých regiónoch, ale aj ich preťaženosť, a s tým súvisiace zhoršujúce sa vzťahy medzi pacientmi a lekármi.
Nedobrá zostáva aj finančná situácia v zdravotníctve. Schválenie zvýšenia rozpočtu na rok 2025 o 8 % oproti roku 2024 síce je lepšie ako žiadne, máme však skúsenosť z minulých rokov, kedy ani 18 % navýšenie nedokázalo pokryť základné potreby. Slovensko starne, čo prirodzene so sebou prináša aj rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Tento trend je nezvratný, a preto by sme očakávali, že sa nájde dohoda naprieč politickým spektrom o financovaní potrieb, ktorú budú dodržiavať aj budúce vlády.
Ing. Mongy Msolly, MBA, prezident Asociácie štátnych nemocníc SR, riaditeľ Národného ústavu srcvoých a cievnych chorôb v Bratislave
Slovenské zdravotníctvo v roku 2024, tak ako v ostatných rokoch, čelilo viacerým výzvam ako napríklad nedostatočný rozpočet, alebo nedostatok zdravotníkov, najmä sestier. Pozitívne treba vyzdvihnúť rozbeh procesu optimalizácie siete nemocníc (OSN), kultivovanie DRG systému, jednotný systém zaraďovania pacientov na čakacie listiny, aj keď nárok pacienta na niektoré typy operačných výkonov v podobe zákonnej lehoty časovej dostupnosti bol odložený o rok, na rok 2025. Napreduje digitalizácia zdravotníctva, ako aj rozšírenie funkcionalít eZdravia.
Pozitívne sú aj masívne investície do infraštruktúry väčšiny zanedbaných štátnych nemocníc, a tak zmiernenie dlhodobého investičného dlhu. Tieto neopakovateľné investície financované z plánu obnovy a odolnosti smerovali a smerujú do výstavby nových zdravotníckych zariadení, rekonštrukcie a modernizácie existujúcich nemocníc, nákupu zdravotníckej techniky a zriadenia nových ambulancií.
Najväčším negatívnym javom v roku 2024, popri chronickom nedostatku finančných prostriedkov je, že sa nepodarilo zastabilizovať pretrvávajúci nedostatok zdravotníkov, najmä sestier. K tejto situácii pozitívne neprispieva ani aktuálny stav, v ktorom máme tisíce podaných výpovedí lekárov, ktoré v prípade nadobudnutia účinnosti môžu ohroziť chod zdravotníckych zariadení. Preto verím, že túto situáciu sa podarí vyriešiť kompromisom tak, aby sa zabezpečil plynulý chod zdravotníckych zariadení a nedošlo k ohrozeniu zdravia pacientov.
MUDr. Beata Havelková, MPH, MBA, LL.M, prezidentka Slovenskej spoločnosti revízneho lekárstva, riaditeľka úseku ZP a klientských služieb AGEL SK, bývalá členka predstavenstva VšZP
Rok 2024 vnímam ako ďalší stratený rok pre slovenské zdravotníctvo. Žiaľ, problémom slovenského zdravotníctva je absencia akejkoľvek vízie a kontinuity reforiem ďalšieho rozvoja. Aj v tomto roku 2024 tradične dominovali zbytočné politické spory o charakter zdravotného systému, vďaka ktorým sa neriešili skutočné problémy slovenského pacienta.
Rok 2024 by som charakterizovala ako rok megalomanskej administratívnej záťaže v podobe implementácie zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Táto reforma priniesla nielen zdravotníkom, ale aj zdravotným poisťovniam ďalšiu administratívnu záťaž a vo veľkej časti nelogickú reguláciu ústavnej zdravotnej starostlivosti s rozpačitým významom pre pacienta.
Na druhej strane ma teší, že medicínska diagnostika si udržala vysoký kredit a neustále prichádza s novými inováciami, ktoré pomáhajú efektívne diagnostikovať a správne liečiť. Rovnako považujem za významný posun aj fakt, že do slovenskej legislatívy sa správne nastavila definícia telemedicíny a tak okrem vyšetrenia na diaľku sa za zdravotnú starostlivosť bude považovať aj monitorovanie pacienta na diaľku, čo prinesie aj možnosť efektívne nastavovať bežný chod ambulancií.
MUDr. Igor Pramuk, MPH, MHA, viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska, riaditeľ pre externé vzťahy Penta Hospitals SK
Pozitívne hodnotím pokračovanie snahy o reformu siete nemocníc a posilňovanie ambulantného sektora. Kultivácia optimalizácie siete nemocníc (OSN) je krokom správnym smerom, no musí byť jasne komunikovaná a orientovaná na pacienta. Transparentné pravidlá a dostupnosť starostlivosti sú kľúčové. Dobrým signálom je tiež zvýšená pozornosť venovaná digitálnym nástrojom a telemedicíne a dúfajme perspektívne aj eLabu, ktoré môžu do budúcna výrazne zvýšiť efektivitu systému.
Negatívom zostáva nedostatočné financovanie zdravotníctva. Slovensko zaostáva za okolitými krajinami, ako je Česká republika, kde je sektor atraktívnejší pre zdravotníkov vďaka lepším a stabilnejším podmienkam. Bez výraznejších investícií do infraštruktúry, pracovného prostredia a kvality zdravotnej starostlivosti budeme aj naďalej čeliť odlivu odborníkov a ešte nižšej schopnosti konkurovať. Ocenil by som, ak by sa v komunikácii LOZ okrem platov a zástupných tém, ktoré neprináležia odborárom, ale odborníkom objavilo aj plnenie záväzkov zo strany LOZ v roku 2012 po prijatí memoranda. Ide napríklad o Základné princípy vzťahu medzi lekárom a pacientom, komunikácia s pacientom, protikorupčné opatrenia a i.
Rovnako chýba proaktívne plánovanie na zvládnutie demografických výziev. Starnutie populácie a nárast chronických ochorení si vyžadujú systematický prístup. Potrebujeme jasnú stratégiu na budovanie infraštruktúry a posilnenie personálnych kapacít, ktoré tento tlak zvládnu.
Slovenské zdravotníctvo potrebuje jasnú víziu, finančnú stabilitu a dlhodobú perspektívu. Len tak dokážeme zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých.
PhDr. Zuzana Gavalierová, MPH, sestra, predsedkyňa Odbornej sekcie ambulantných sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek
Najväčším problémom zdravotníctva na Slovensku je podľa mňa absencia kontinuity a jasných vízií. Zdravotníctvo nie je predmetom záujmu. Starnutie a nedostatok sestier sú viditeľné a súvisia s prepracovanosťou alebo možným pochybením, pretože sestry robia prácu, ktorú by reálne mali robiť viacerí. Nesystémové zmeny v zdravotníctve v posledných desaťročiach viedli k zhoršeniu postavenia sestry v spoločnosti, neadekvátne odmeňovanie k frustrácii nielen voči zamestnávateľovi, ale aj k pacientovi. S týmito problémami úzko súvisí aj klesajúci trend v dostupnosti a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Roky sa tvárime, že máme dobré a bezplatné zdravotníctvo, no realita je úplne iná. Minimálne 20 rokov sme v zajatí čiastkových, nesystémových zmien, ktoré ukazujú, že zdravotníctvo nie je bezplatné.
Myslím si, že zdravotníctvo ešte funguje preto, že pre mnohých zdravotníkov je práca stále poslaním. Pozitívne vnímam správu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, v ktorej sa venuje sociálnej nerovnosti a chudobe. Otvoril problematiku zdravotnej starostlivosti pre ľudí s dlhom na zdravotnom poistení, či ľuďom bez bývania, kedy je týmto ľuďom upieraný prístup k základným ľudským právam. Ako sestry túto iniciatívu vítame, pretože dlhodobo upozorňujeme na problémy s dostupnosťou zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti pre marginalizované skupiny, ako aj dlžníkov. Citujem: „Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u dlžníkov má v mnohých prípadoch za následok to, že zdravotný stav dotknutých osôb nie je možné riešiť do času, kedy osoba vyžaduje akútnu zdravotnú starostlivosť. Prevencia a včasná diagnostika zdravotných problémov totiž môže predísť komplikáciám a v konečnom dôsledku podstatne znížiť náklady na ochranu zdravia jednotlivca.“
MUDr. Martin Záhorec, PhD., primár v Detskom kardiocentre Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, TOP lekár 2023
Za najväčšie negatívum považujem, že sú spochybňované a relativizované
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.