Prečo ste sa rozhodli pre medicínu a konkrétne geriatriu? Ovplyvnilo vás aj to, že ste vyrastali vo viacgeneračnej rodine?
Lekárkou som chcela byť už od základnej školy, aj keď u nás nikto nebol lekár, vyrastala som v učiteľskej rodine. Stále som mala v sebe túžbu pomáhať iným a určite ma ovplyvnilo aj to, že sme bývali so starou mamou, ktorá bola chorľavá a často k nej chodili lekári. S humorom som hovorievala, že zásluhu na tom, že som na medicíne, má aj náš príbuzný, ktorý pracoval ako vodič sanitky, a vždy v lete počas prázdnin som od neho drankala, aby od obvodného lekára vypýtal recepty, aby som mohla ordinovať.
A prečo práve geriatria? Do Vranova som prišla z Prešova za mojím manželom s tým, že v tunajšej nemocnici chcem robiť onkológiu alebo niečo z náročnejších, možno aj menej atraktívnych špecializácií. Keďže tu nebola onkológia, ponúkli mi doliečovacie oddelenie s tým, že perspektívne si budem robiť geriatriu. A som tu 23. rok.
Práca so starými ľuďmi býva niekedy veľmi vďačná, ale často veľmi ťažká. Občas sa hovorí, že je s nimi ťažšia komunikácia ako s deťmi. Aká je vaša práca so seniormi?
Práca so seniormi je naozaj náročná, často majú nejaké hendikepy, či už slabšie počujú, alebo vidia, ťažšie sa pohybujú, ich reakcie nie sú také rýchle ako mladších, treba im venovať viac času. Na druhej strane sú seniori veľmi vďační pacienti a vedia oceniť, keď im venujete čas, keď ich neberiete len ako diagnózu, ale porozprávate sa trebárs aj o ich rodine, pozriete si s nimi fotky. Niekto to porovnáva s prácou s deťmi, ale nevnímam to tak, tí ľudia už majú za sebou nejaké skúsenosti.
Stále sa snažím myslieť na to, a hovorím to aj iným, že každý starý človek bol niekedy mladý, krásny, plný elánu, vekom sa organizmus už mení, možno pre spoločnosť už nie je taký atraktívny, nemá to, čo sa propaguje v médiách, teda krásu a mladosť, považujem ich však za veľmi cenný dar. Osobne sa viem od nich veľmi veľa naučiť. Pre mňa je práca so seniormi, aj keď ju robím už dlhší čas, veľmi pekná a napĺňa ma.
Predpokladám, že to isté učíte aj svojich kolegov na oddelení. Nie je to ťažké? Človek musí mať zrejme aj niečo v sebe, aby mal takýto vzťah k seniorom. Nemôže to asi robiť každý.
Práca na tomto oddelení je poslaním a nie je o tom, že som tam len ako zamestnanec, ktorý dostane výplatu. Je to o tom, že tým ľuďom slúžim. Svoj personál učím len jednu vec, aby sa k ľuďom správali tak, ako keby to boli ich najbližší príbuzní, či už mama, otec, skrátka tí, ktorých majú najradšej. Je to princíp fungovania nášho kolektívu, všetkých považujem za veľmi cenných ľudí, od pani upratovačky cez sanitárov, sestry, lekárov, lebo fungujeme ako tím.
A snažím sa, aby sa dobré medziľudské vzťahy, ktoré máme medzi sebou ako kolektív, prenášali aj do vzťahu k pacientom. A vidím, že má zmysel takto viesť kolektív. Táto práca naozaj nie je z hľadiska súčasných trendov atraktívna, pacienti sú veľmi nároční na starostlivosť, často je s nimi ťažká komunikácia, máme pacientov s demenciou, ktorí majú poruchy správania. Vždy však vieme nájsť nejakú správnu cestu, keď k nim pristupujeme s láskou a pokorou a to prináša svoje ovocie.
Geriatria patrí medzi najmenej „populárne“ odbory v zdravotníctve pre lekárov, resp. medikov, aj medzi najťažšie. Sama ste spomenuli medičku, ktorá vám po pár dňoch na oddelení povedala, že toto by v živote nerobila. Lebo nie je to len o vnútornom lekárstve, ale je to aj neurológia, často aj psychiatria, fyzioterapia... z každého niečo. Je aj to dôvod, prečo ju nechce robiť každý?
Geriatria naozaj patrí medzi najmenej populárne odbo...
Zostáva vám 85% na dočítanie.