O aktuálnych dátach, v ktorých sa premieta vplyv pandémie a ochorenia Covid-19 na počty hospitalizácií, počty operačných výkonov, aj nové hodnotenie nemocníc a zdravotníckych zariadení. Aj o tom sme sa rozprávali s MUDr. Mariánom Faktorom, členom predstavenstva a riaditeľom úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zo zdravotnej poisťovne Dôvera.
Ako ovplyvnila pandémia počty zdravotníckych výkonov?
Dovolím si povedať, že v marci 2022 už máme pandémiu za sebou a to z dvoch pohľadov. Jednak sú to počty, ktoré výrazne klesajú. Pozrieme sa na situáciu z roku 2019, čo bol štandardný rok a potom na dva roky, 2020 a 2021, teda dva roky pandémie. Pozreli sme sa na to, ako sa menili vybrané počty vyšetrení. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že počas pandémie určite klesol počet operácii, počet výkonov, počet návštev v ambulancií atď., čo uvidíme aj na konkrétnych číslach.
Vybral som tri pohľady. Prvým je počet preventívnych prehliadok, v roku 2019, teda v období pred pandémiou, sme mali približne 1,5 milióna preventívnych prehliadok, konkrétne u všeobecných lekárov pre dospelých a u gynekológov. Počas prvého pandemického roku sme zaznamenali výrazný pokles, bolo urobených viac ako štvrť milióna preventívnych prehliadok menej. Dobrou správou je, že keď pominul strach a rešpekt, a aj napriek tomu, že v roku 2021 bola ešte stále pandémia, počet preventívnych prehliadok sa takmer dostal na úroveň roku 2019. Nie však úplne, pretože je tam stále výpadok z roku 2020. Ideálny scenár by bol, ak by v roku 2021 bolo preventívnych prehliadok viac ako v roku 2019, aby sa dobehlo zameškané. Ale môžem konštatovať, že počet preventívnych prehliadok sa vracia na štandardnú úroveň.
Druhý obrázok hovorí o vybraných diagnostických vyšetreniach. Sú tam tie najpočetnejšie, a to rontgenové a ultrazvukové vyšetrenia. Je tam uvedená aj mamografia, ako diagnostické vyšetrenie určené na diagnostiku prípadnej rakoviny prsníka, a kolonoskopické vyšetrenie pre prípadné určenie rakoviny hrubého čreva. V roku 2020 sme evidovali zásadný pokles (pozn. z 9 058 657/ 2019 – 7 693 060/2020). V roku 2021 je tam drobný nárast (pozn. 8 326 148/2021), ale počet týchto diagnostických vyšetrení sa nevracia tak rýchlo, ako preventívne prehliadky. V tom máme veľký rest.
Posledný veľmi zaujímavý pohľad je na histologické vyšetrenia, ktoré sa využívajú na diagnostiku onkologických ochorení, ale nielen na ne. V roku 2020 bol drobný pokles (pozn. 4 756 442/2019, 4 681 249/2020) a úplne opačný trend máme v roku 2021. Počas druhého pandemického roku bolo urobených výrazne viac histologických vyšetrení ako v štandardnom roku (pozn. 5 512 645/2021).
Je to veľmi závážna informácia, pretože potreba diagnostiky onkologických ochorení v roku 2021 je výrazne vyššia, a to zameškanými preventívnymi prehliadkami, predchádzajúce diagnostické vyšetrenia sa nerobili tak často. S vysokou pravdepodobnosťou onkologické ochorenia neboli v roku 2020 diagnostikované načas a v takej miere ako v predchádzajúcom roku. To sa prejavilo v roku 2021 a musíme dobehnúť zameškané.
Ďalším problémom sú aj hospitalizácie a operačné zákroky. Ako sa zmenili čísla za tie dva roky?
V rámci medziročných porovnaní dochádzalo k výraznému poklesu počtu hospitalizácií a operačných výkonov. V roku 2021 sme zaznamenali ďalší pokles oproti roku 2020 (pozn. 800 103 hospit./411 570 op. výkonov/2020, 773 689 hospit. /395 710 op. výkonov/2021). Otázka pre nás všetkých, pre nemocnice, poisťovne, pre celý systém teraz znie, čo všetko, koľko úsilia, koľko energie to bude znamenať vrátiť sa na úroveň roku 2019 (pozn. 964 158 hospit./ 507 152 op.výkonov /2019), respektíve dobehnúť operácie, ktoré boli odložené, pretože primárne sme sa venovali pandémii, covidu a pacientom.
Bola odložená biela medicína. Mali sme rizikové obdobia, rizikové mesiace, kedy sa nemocnice museli vysporiadať s tým, že máme málo lôžok na ARO, JIS-ke, máme málo pľúcnych ventilácií... Pandémiu sa podarilo zvládnuť, teraz tu však máme veľkú výzvu pre rok 2022 vrátiť sa k bežným počtom a dobehnúť odloženú zdravotnú starostlivosť.
O tom, že odložená zdravotná starostlivosť bude naozaj veľká popandemická téma sme sa rozprávali aj pri našom poslednom rozhovore minulý rok. Vtedy ste hovorili, že v rámci ZP Dôvera máte ambíciu motivovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby začali dobiehať tieto odložené zdravotné výkony. Podarilo sa vám to?
Na úvod tam bolo veľa otáznikov. Je fakt, že časť plánovaných operácií, napríklad výmena bedrového kĺbu a podobne boli odložené, čo je pochopiteľné. Všetci sme čelili akútnemu problému v podobe pandémie. My sme o tomto projekte začali diskutovať v polovici minulého roka a dilema spočívala v tom, že polovica roka bol relatívny pokoj, ale s veľkým otáznikom, čo bude na jeseň.
Debaty boli, že „budeme sa snažiť“, ale je vysoká pravdepodobnosť, že na jeseň sa zopakuje 3.vlna pandémie a budeme sa venovať predovšetkým pacientom s covidom. Napriek tomu sme išli do toho rizika s tým, že uvidíme, čo čas prinesie. Ponuka bola pre všetky nemocnice, ktoré realizujú plánovanú zdravotnú starostlivosť, celkovo šlo o 67 nemocníc. My sme im ponúkli, že v prípade, ak sa nemocnica vráti na úroveň počtu hospitalizácií v roku 2019 a zároveň urobí operáciu navyše, napr. u pacienta, ktorý je na čakacej listine kvôli výmene bedrového kĺbu, operácia sa odložila, ale do konca 2021 sa podarí zákrok zrealizovať, tak bude zaplatená nad rámec, nad paušálnu úhradu, v bezlimitnom prostredí.
Nakoniec sa riziko v podobe 3.vlny pandémie na jeseň naplnilo, ale aj napriek tomu sa zapojilo približne 40 nemocníc a 20 nemocniciam sa podarilo cieľ splniť, teda dobehli odložené hospitalizácie. K operácii sa tak dostalo viac ako 500 poistencov Dôvery, ktorí boli na čakacích listinách a finančná motivácia, poskytnutá nemocniciam, bola vo výške 612 000 eur. Projekt bol potrebný, my sa musíme vrátiť k odloženým hospitalizáciám. Z pohľadu, že sme vtedy stáli na prahu tretej vlny to bol veľmi úspešný projekt. A obrovská vďaka patrí nemocniciam, pretože 20 nemocníc, v kritickom období od septembra do konca kalendárneho roka, zvýšili počet hospitalizácii o 34%. Takže klobúk dole.
Pandémia nám ukázala, že je potrebné zmeniť prístup k manažovaniu pacienta, t.j. ešte predtým, ako sa vôbec dostane do nejakého zdravotníckeho zariadenia, v ťažšom stave. Ako ho manažovať už z domu? Aký by mal vyzerať prvý krok, napríklad u všeobecného lekára? Čo sa udialo v tomto smere?
Na jednej strane máme objektívnu skutočnosť, hospitalizácie, počty hospitalizovaných a na druhej strane je emócia, pocit, rešpekt, či strach. Obidve strany sú rovnako dôležité. Prvá časť pandémie, aj v jej úvode, keď nebolo ešte tak veľa hospitalizovaných pacientov, bol dominantnou emóciou rešpekt, strach z niečoho nového...
Áno, dôvod „aby som sa nenakazil“, bol jedným z dôvodov, prečo v tom čase nejdem k lekárovi.
Presne tak, preto je dobré sa k tejto hypotéze vrátiť a vidieť to v číslach. Počet tých pacientov, u ktorých išlo dominante o domácu liečbu – mohli sa so svojim lekárom spojiť a konzultovať stav telefonicky, mohol mať diagnostikovaný test. Počet pacientov, ktorí boli takto riešení, bol výrazne vyšší, v marci 2020 to bolo cca 42%, v lete až cca 61%. V roku 2021 rástol počet aj pacientov, objektívne bola pandémia horšia, ale napriek tomu už ten strach nebol tak intenzívny a tak počet pacientov, ktorí boli liečení doma, sa znižoval. Aj fyzická návšteva u svojho lekára prvého kontaktu alebo u špecialistu bola ďaleko vyššia a rovnako výrazne klesol počet hospitalizovaných pacientov. Ak si vezmeme september roku 2020, tak to bolo 8% a presne o rok, v septembri 2021 to boli len 4% hospitalizovaných. Z týchto čísel vyplýva, že na to, ako sa správame ako pacienti, ale i poskytovatelia má veľký vplyv má práve emócia – strach, či obava.
Čo sa týka hospitalizácii, či liečby covidu doma, veľa sa rozprávalo o očkovaní. Skúsme si pozrieť vaše dáta.
Je potvrdené, že výrazne menej hospitalizovaných pacientov bolo tých, ktorí sa zaočkovali. A ešte výraznejšie to vidieť počas obdobia omikronu, kedy len výnimočne sa očkovaný dostal do nemocnice. Boli takí, ale bolo ich výrazne menej.
V rámci ZP Dôvera ste robili už 16. prieskum spokojnosti pacientov, prostredníctvom pacientskych dotazníkov. Boli to pacienti, ktorí boli priamo v zdravotníckom zariadení, či už ide o najväčšie fakultné nemocnice, všeobecné nemocnice alebo špecializované zdravotnícke zariadenia. Z prieskumu vyplynuli opäť zaujímavé dáta. Aká je priemerná známka, ktorú dali slovenskí pacienti našim zdravotníckym zariadeniam?
Ide o subjektívne, nie objektívne meranie kvality, ako sú kontraindikácie, rehospitalizácie, dekubity alebo nozokomiálne infekcie. Toto je pohľad pacienta v troch oblastiach: ako vníma stravu, ubytovanie, resp. hotelové služby, vzťah s personálom, t.j. lekári a zdravotné sestry a ako je spokojný s informovaním pri prijímaní a pri prepustení. Ak to zoberieme za tých 16 rokov, tá známka sa zlepšuje. Je to hodnotenie ako v škole, čím bližšie k jednotke, tým lepšia známka.
A je tu jeden pre mňa prekvapivý výsledok. Prvý pandemický rok, keď sme mali veľký chaos, veľké problémy, učili sme sa žiť s pandémiou, učili sme sa s ňou bojovať, špekulovali sme, čo bude účinné, čo nie, kedy sme hľadali to správne riešenie a viem si predstaviť, že to vnímali takto aj pacienti v nemocniciach. Prioritizovali sa covidoví pacienti, prekladali sa plánované operačné zákroky a napriek tomu dali práve v tomto roku pacienti priemernú známku 1,53 – ako prejav spolupatričnosti.
Tá známka v prvom covidovom roku bola historicky za celých 16 rokov najlepšia. Akoby sme si vedeli navzájom uznať, že situácia je vážna, ale pacienti to vedeli zohľadniť a hodnotili slovenské nemocnice v roku 2020 veľmi pozitívne. Mierne horšie je to už v roku 2021. To súvisí s ľudskou povahou, že nadšenie, ani obava v tom roku už nie je taká intenzívna, a tak známka je na úrovni roku 2019 (pozn. 1,57). Tie výsledky sú ale stále dobré. Ja sám som niekedy prekvapený, pretože väčšinou počúvame negatívne správy zo slovenských nemocníc, ale toto je konkrétny pohľad takmer 10 000 slovenských pacientov, ktorí tú známku dali relatívne veľmi dobrú.
Na základe čoho si pacienti povedia, že tá nemocnica alebo zdravotnícke zariadenie, bez ohľadu na to, v ktorom stupni je zaradené, je tá „naj“, čo najviac oceňujú, okrem prístupu personálu? Akú večeru dostanú alebo čo je pre nich naozaj dôležité?
Napriek tomu, že ide o subjektívne hodnotenie pacientov, je v tak veľkých počtoch, že na pozadí vždy niečo je. Ak je tam zlá známka, ono to nejaký dôvod má. Nie je to spôsobené tým, že jeden nahnevaný pacient „pokazil“ výsledok hodnotenia. V dostatočnom počte pacientov už tá dobrá alebo zlá známka má hodnotu. V prvých rokoch sme niekedy mali diskusiu s nemocnicami, ktoré boli hodnotené zle, v pozadí aj s nejakou nervozitou a kritikou hodnotenia, že je to subjektívne, nemá sa zverejňovať, o ničom to nehovorí, že kvalita zdravotnej starostlivosti je niečo iné, ale to bol skôr na začiatku hodnotenia. Teraz sa skôr stretávame s otázkami: v ktorej časti, na ktorom oddelení, či bola problémom strava, či bol problém personál. Vždy poskytneme nemocnici detailné výsledky, aby sa vedela zariadiť.
Takže oni sami už od vás vyžadujú informácie, kde je aký problém a ako ho majú riešiť?
Áno.
Aj vnímate, že nemocnice na základe hodnotenia prijmú konkrétne opatrenia a potom sa pohnú v rebríčku spokojnosti vyššie?
Určite áno. Ak nemocnica požiada, dostane detaily. V minulosti sme mali aj posuny z horších na najlepšiu priečku. Ak ste sa pýtali, čo najviac hodnotí pacient v nemocnici, v dotazníku sú aj nejaké otvorené otázky, napríklad: „ak ste udelili veľmi vysokú známku, prečo?“, odpoveď je vo všeobecnosti taká, že dôvodom je personál – prístup personálu. Ak pacient dal dobrú známku, bezprostredná odpoveď na otázku prečo, bola- personál. A zaujímavé je, že najmä vo vzťahu k lekárovi. Aj keď lekár strávi s pacientom krátky čas a väčší kontakt má pacient so stredným zdravotným personálom.
Na druhej strane na otázku „čo by ste zmenili – čo by ste odporúčali, aby nemocnica zmenila“, bola najčastejšou odpoveďou strava alebo „hotelové služby“. A opäť štatistika. Akonáhle ide o nemocnicu, ktorá je po rekonštrukcii alebo ide o novú nemocnicu, okamžite to hodnotenie ide vyššie, či už je to príklad Michaloviec alebo CINRE v Bratislave alebo Mamacentrum v Banskej Bystrici, kde si výrazne chvália aj tú časť pobytu, stravu, zariadenie, okolie...atď..
Za zmienku ešte stojí aj to, že oddelenia, kde sa poskytuje plánovaná zdravotná starostlivosť, sú vždy hodnotené lepšie, či už je to ORL, ortopédia, v covidovom roku pneumológia, t.j. oddelenie najviac vyťažované kvôli pandémii, ale subjektívna spokojnosť bola veľmi veľmi vysoká. Naopak oddelenia ako interné, neurológia alebo pediatria, tam bolo negatívne hodnotenie. Aj medzi oddeleniami je rozdiel, zároveň ale platí, že mladí ľudia sú veľmi kritickí. Generácia do 30 rokov je ďaleko kritickejšia, ich priemerná známka je horšia.
V čom sú náročnejší? V oblasti nazvime to „hotelových služieb“, priestorov alebo aj personálu?
Vo všetkých troch oblastiach.
Rastie nám náročnejšia generácia...
Alebo to môžeme povedať ešte inak, generácia 50+ si viac váži, aj keď dostanú menej. Zaujímavé sú aj geografické rozdiely. Napríklad poistenci zo Žilinského a Prešovského kraja hodnotia lepšie vo všeobecnosti a naopak najkritickejší sú v Trnave a v Nitre. Bratislava, kde by sa predpokladalo, že aj očakávania budú vyššie, tak tento rok bola úplne v strede. Ak to vezmeme podľa kategórií, najlepšou spomedzi fakultných nemocníc sa tento rok stal Národný ústav detských chorôb v Bratislave, v rámci všeobecných nemocníc – Železničná nemocnica Košice, spomedzi tzv. ostatných nemocníc – Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Dolný Smokovec a najlepším špecializovaných zariadením sa stal NÚSCH Bratislava.
Skúsme sa ešte pozrieť na priemerné hodnotenie pacientov.
Najlepšie, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, spokojnosti so sestrami a s lekármi hodnotili pacienti ORL Humenné, čo je skôr 1-dňová chirurgia, Železničnú nemocnicu v Košiciach a Východoslovenský onkologický ústav (priemerná známka 1,43). Čo sa týka informovanosti pri príjme a prepustení sa tieto nemocnice a zariadenia zopakovali (priemerná známka 1,5) a čo sa týka „hotelových služieb – ubytovanie, strava, upratovanie“ medzi najlepšími je sanatórium Koch v Bratislave, ORL Humenné a CINRE Bratislava (priemerná známka 1,75). Áno, sú to zariadenia, kde bola značná investícia do zariadenia a to sa prejavilo aj v hodnotení pacientov.