Ľudové piesne nie sú len kultúrnym dedičstvom, ale aj zrkadlom vzťahu človeka k prírode. Vedkyňa Ing. Zuzana Baránková, PhD. z Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied vo svojej štúdii analyzovala viac než 4 300 slovenských ľudových piesní a odhalila, ako hlboko sú v nich zakorenené poznatky o rastlinách a ich využití. Výsledky publikovala vo vedeckom časopise Acta Societatis Botanicorum Poloniae.
„Našim cieľom bolo ukázať, že ľudové piesne môžu byť bohatým zdrojom etnobotanických informácií, teda vedomostí o rastlinách, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu,“ hovorí Ing. Baránková. „Piesne nám prezrádzajú nielen to, aké rastliny ľudia poznali a používali, ale aj aký význam im pripisovali, či už symbolický, praktický alebo estetický.“
Tretina piesní o rastlinách
„Folklór v sebe nesie nielen emócie a príbehy ľudí, ale aj množstvo praktických informácií o rastlinách, ktoré boli súčasťou každodenného života ako potrava, liek, symbol krásy či súčasť obradov,“ hovorí vedkyňa. Rastliny boli spomenuté v 31 % piesní, čo predstavuje 1 354 textov. Najčastejšie sa v nich vyskytovala ruža, nasledovaná viničom, rozmarínom, ražou, javorom dubom, fialkou, lipou a bielou ľaliou.
„Prekvapil nás silný výskyt rozmarínu, ktorý u nás nerastie prirodzene. V ľudových piesňach sa však objavuje až v 113 prípadoch, často ako súčasť svadobných výzdob alebo v spojení so smútkom,“ vysvetľuje vedkyňa.
Na základe frekvencie výskytu možno viaceré druhy označiť ako takzvané kľúčové kultúrne druhy, ktoré zohrávali dôležitú úlohu v živote dedinských komunít. Medzi ne patrí ruža, vinič či jabloň.
Z analyzovaných rastlín bolo 56 druhov divorastúcich, 50 pestovaných, 13 exotických a dve neurčiteľné. Ľudové piesne zachytili aj jedlé rastliny, liečivé byliny, rastliny na výrobu výzdoby, nábytku alebo remeselných výrobkov, ako aj druhy využívané ako krmivo.
Napríklad stromy ako javor, dub, buk a lipa sa spájali s prírodným prostredím a používali sa aj na výrobu nábytku či hudobných nástrojov. Z exotických rastlín sa zas objavovala najmä káva ako symbol vyššieho spoločenského statusu, ale aj čierne korenie, tabak, citrón či levanduľa. „Vo folklórnych piesňach sa najčastejšie spomínali voľne rastúce rastliny, zatiaľ čo pri pestovaných druhoch sa najčastejšie zmieňovali ich produkty alebo plody,“ dopĺňa odborníčka.
Tradičné piesne často odrážajú symbolické významy rastlín. Ruža, rozmarín, fialka či biela ľalia sa spájali s krásou, mladosťou a radosťou, ale aj so stratou a žiaľom. „Veľmi pekne sa ukazuje, ako môže rovnaká rastlina niesť rôzne významy – rozmarín bol súčasťou svadby, ale aj smútočnej výzdoby,“ hovorí autorka výskumu. Ľalia biela symbolizuje čistotu a radosť pri svadbách, ale zároveň sa objavuje ako kvet smrti.
V piesňach sa tiež spomínajú aromatické druhy ako bazalka a majorán symbolizujúce lásku, vernosť a túžbu. Jahody reprezentovali mladosť a krásu. Tieto symboly ukazujú, ako úzko boli rastliny prepojené nielen s praktickým životom, ale aj s citovým a duchovným svetom našich predkov.
Zabudnuté vedomosti
Z piesní sa podarilo identifikovať 673 rôznych spôsobov využitia rastlín – najčastejšie na jedlo a nápoje (napríklad múčne jedlá z raže či ovsa, víno, slivovica, borovička), ale aj na liečenie, výzdobu či výrobu predmetov každodennej potreby. Výskum ukázal, že tradičné ekologické poznatky sú pevne zakotvené v ľudovej tvorbe a piesne sú jedným z mála dochovaných zdrojov týchto vedomostí.
„Aj keď dnes vnímame ľudové piesne najmä ako súčasť kultúrneho dedičstva, skrýva sa v nich aj intenzívna, hoci nepriama ekologická pamäť. Piesne spievané našimi starými rodičmi a prarodičmi môžu pomôcť zachovať vedomosti, ktoré by sme inak stratili,“ uzatvára Ing. Baránková.
Slovenská akadémia vied (SAV)