Z jablka nie, z maliny áno. Pribúdajú pacienti s echinokokózou, dominantne napáda pečeň, vysvetľuje chirurg

O pásomnici líščej sa hovorí už vyše desať rokov. Prečo sa spozornelo až teraz? Veď vaše centrum vzniklo až v tomto roku v apríli...

Prvý prípad echinokokózy, respektíve pásomnice líščej bol diagnostikovaný na Slovensku v roku 2000 a publikovaný o rok neskôr. Odvtedy sa vyskytol v Banskej Bystrici nanajvýš jeden pacient ročne, lenže od roku 2015 začali prípady rapídne pribúdať. Bolo to jednak preto, že bezpríznakoví pacienti začali mať ťažkosti, a jednak preto, že lekári začali na to viac myslieť pri diagnostikovaní problémov v odborných ambulanciách. Momentálne máme dve pacientky s parazitárnym postihnutím, obe majú pod tridsať rokov a majú taký závažný nález na pečeni a v jej okolí, že už niekoľko týždňov rozmýšľame, či im vôbec dokážeme pomôcť.

Pacienti žiadajú prístup k novým liekom, ministerstvo deklaruje prípravu systémových zmien

Kto prišiel s nápadom, aby sa v Banskej Bystrici vytvorilo Centrum echinokokózy?

Naša Klinika transplantačnej chirurgie SZU má dve časti, jedna je cievna chirurgia a druhá je hepato-pankreato-biliárna (HPB) chirurgia. V hepato-pankreato-biliárnej časti pracujeme so všetkými diagnózami, ktoré sa týkajú pečene, pankreasu a žlčových ciest. Takže jednou z diagnóz je prirodzene aj echinokokóza, ktorá napáda dominantne pečeň. Už pred jedenástimi-dvanástimi rokmi profesor MUDr. Peter Kothaj operoval pár mladých pacientov s echinokokózou. Boli to, na tie časy, nepochybne heroické výkony. Keďže sa však o tomto parazitovi toho veľa nevedelo, ani výsledky chirurgických snažení neboli najlepšie.

Ako však pacienti postupne pribúdali, „nútili“ nás lekárov túto tému si doštudovať. A keďže často ide o veľmi mladých pacientov s pokročilými postihnutiami pečene, donútili nás chirurgov uvažovať aj o výkonoch, ktoré predtým ešte nikto nerobil.

Na svete existuje len pár pracovísk, resp. jednotlivcov, ktorí sa venujú chirurgickej liečbe echinokokózy na top úrovni, a iba od nich má zmysel učiť sa to. Preto sme sa na pracovisku spolu s prednostom Júliusom Janekom a primárom Igorom Slobodníkom rozhodli venovať tejto téme viac a komplexne. A po nevyhnutných administratívnych úkonoch v rámci nemocnice a na ministerstve sme v Rooseveltovej nemocnici založili Centrum echinokokózy, ktorého som vedúcim lekárom.

Banská Bystrica má výhodu aj v tom, že je vlastne v strede Slovenska a z Bratislavy je k vám rovnako ďaleko ako z Košíc, čiže máte výbornú polohu.

Presne tak. To je, samozrejme, výhodou nielen pre rôzne samostatné diagnózy, ale i pre komplexné medicínske programy. Takým je napríklad aj transplantácia pečene, ktorú vykonávame ako jediné pracovisko na Slovensku už mnohé roky.

Existuje nejaká mapka s výskytom pásomnice líščej podobne, ako je to s výskytom kliešťovej encefalitídy?

Nemáme určený presný počet pacientov, ktorí sú nakazení pásomnicou líščou, takže nemôžeme mať ani mapku. Ale v rámci nášho centra sme urobili mapku pacientov, ktorí boli a sú u nás liečení, príp. konzultovaní, a zistili sme, že najväčší výskyt je v Banskobystrickom kraji. Ak by sme však zobrali celoslovenský výskyt, že by sa všetky pracoviská podelili o svoje dáta a aké sú štádiá ochorení, mapka by sa úplne zmenila. Pravdepodobne by sme zistili, že Prešovský, Košický, Žilinský a Banskobystrický kraj budú dominovať oproti zvyšku Slovenska.

Na Slovensku sa na pásomnicu líščiu špecializuje iba vaše centrum. Kde je ďalšie najbližšie?

Treba povedať, že na Slovensku máme pracoviská infektológie, ktoré pracujú s touto diagnózou a dobre sa starajú o nemalé množstvo pacientov. V zahraničí sú to najmä pracoviská vo Švajčiarsku a v Nemecku. A najväčšie je v meste Besancon vo Francúzsku, v ktorom pracujú viacerí významní profesori so slávnym priezviskom Vuitton.

Takže niečo podobné nie je ani v Českej republike?

Nie. Tým, že komunikujem s lekármi podobného HPB zamerania, naši českí kolegovia majú s tým len obmedzenú skúsenosť.

VšZP eviduje výrazný nárast onkologických ochorení, ktorých príčinou môže byť vírus

Údajne sa k nám pásomnice líščie dostali prostredníctvom líšok, keď sa po roku 1989 zbúrali hraničné ploty a zver mohla voľnejšie migrovať. Je to možné?

Počul som o tom a zdá sa mi to ako logické, aj keď pre líšku plot neznamená veľkú prekážku. Treba však dodať, že sa u nás výrazne zmenila klíma. Oteplilo sa a zimy už nebývajú také tuhé ako pred tridsiatimi rokmi. Takisto premnoženosť líšok výrazne prispieva k šíreniu kontaminácie v našom prostredí. Zaujímavé je, že viac ako deväťdesiat percent všetkých novodiagnostikovaných nákaz na svete pochádza zo západnej Číny.

Kto je hostiteľom pásomnice líščej?

Tento parazit žije v čreve vlka, líšky alebo mačky. Dospelá pásomnica má svoje časti a v poslednej z nich sa jej vytvárajú vajíčka. Tie sa postupne uvoľňujú v tisícoch do čreva živočícha. Keď sa zviera vyprázdni, jeho trus obsahuje vajíčka pásomnice a miesto, kam dopadne, je kontaminované. Môže to byť pôda alebo čokoľvek, čo rastie do výšky štyridsaťpäť až päťdesiat centimetrov. Čiže z jablka nemôžete dostať parazita, pretože rastie vysoko, ale z neumytej lesnej jahody áno. Problémom je, že vajíčko dokáže prežiť v prostredí aj dva roky. Prežije aj v mraze, no je citlivé na sucho a teplo.

Keďže sa vajíčka nachádzajú v tráve, pôde a na lesných plodoch, môžu sa nakaziť aj iné zvieratá?

V ďalšom cykle parazita by mal prísť kôň, hlodavec, prasa, koza alebo ovca, ktoré kontaminovanú rastlinu skonzumujú. V čreve sa im vyliahne embryo, odtiaľ prenikne črevnou stenou a dostane sa vrátnicovou žilou (žila, ktorá privádza krv z nepárových orgánov brušnej dutiny do pečene, pozn. red.) do pečene, kde sa usadí.

Čiže človek, ktorý zje neumytú jahodu alebo čučoriedku, je v leveli ovce? 

Áno, lenže my sme