Milióny baktérií za pár hodín: Nemocničná nákaza sa šíri zlou hygienou rúk. Aké sú najčastejšie chyby?

Žiadna alebo nesprávna hygiena rúk je živnou pôdou pre množenie baktérií a širenie infekcií. Riziko predstavujú predovšetkým zdravotnícke zariadenia. Vedúca oddelenia nemocničnej epidemiológie a hygieny vo Fakultnej nemocnici (FN) Trnava RNDr. Mgr. Jaroslava Sokolová, PhD., MPH, univ. doc., zdôraznila, že z jednej baktérie sa za osemhodinový pracovný čas dokáže rozmnožiť až 16 miliónov nových baktérií.

„Mikroorganizmy sa môžu v uzavretých priestoroch nemocníc veľmi ľahko šíriť. Práve ruky pre tento účel predstavujú dokonalý nástroj. Preto musíme v nemocniciach viac ako kdekoľvek inde myslieť na hygienu rúk. To platí nielen pre zdravotníkov, ale aj pre samotných pacientov a návštevníkov,” poznamenala RNDr. Sokolová.

Infekciám v nemocniciach sa dá predchádzať digitálnymi riešeniami

Zároveň podotkla, že akýkoľvek akt hygieny rúk vykoná po vstupe do zdravotníckeho zariadenia podľa štúdií len 37 % ľudí, hoci vedia, že ide o rizikové prostredie.

Nemocnice bez infekcií?

„Mikroorganizmy z prostredia nemocnice alebo pôvodom vlastné pacientove spôsobia infekciu v tele, ktoré bolo oslabené pôvodnou základnou diagnózou. A to môže mať až fatálne dôsledky pre pacienta,“ uviedol PhDr. Ladislav Tomčo, MPH, vedúci Odboru nemocničnej hygieny a epidemiológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP).

Nozokomiálna nákaza sa objavuje najskôr na tretí deň od prijatia pacienta do nemocnice. Môže vzniknúť aj v súvislosti so zavedeným invazívnym vstupom, napríklad pri zavedení katétrov, ale aj po operačnom výkone z dôvodu nedostatočne vydezinfikovaných rúk.

Najohrozenejšími skupinami sú seniori nad 60 rokov, novorodenci a predčasne narodené deti, pacienti po operáciách, ľudia s diabetom, pacienti s oslabenou imunitou, s katétrami alebo na umelej pľúcnej ventilácii.

„Liečba nemocničných infekcií je náročná – vyžaduje často širokospektrálne antibiotiká, dlhšiu hospitalizáciu a neraz aj opakovaný operačný výkon. Predstavuje to v prvom rade fyzickú a psychickú záťaž pre pacienta, ale aj vyššie náklady pre nemocnicu. Žijeme totiž v post-antibiotickej ére, keď mnohé baktérie sú rezistentné proti antibiotikám. Stúpa výskyt kmeňov, ktoré sa dajú ťažko liečiť,” priblížila Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v Košiciach.

Nemocnice sú povinné hlásiť nozokomiálnu nákazu spádovému Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. „Sú nemocnice, ktoré hlásia 0 % nemocničných infekcií, to je však