V psychiatrických ambulanciách bolo v minulom roku vyšetrených 427 764 pacientov – ide o najvyšší počet od začiatku sledovaného obdobia, teda od roku 2009. Z aktuálnych dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ďalej vyplýva, že v ambulanciách bolo v roku 2023 vykázaných 2 106 905 návštev pacientov, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 6,3 %.
Afektívne poruchy boli najčastejším dôvodom ambulantnej liečby. Tvorili 31,3 % všetkých vyšetrených osôb. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, ktoré sa týkali 26,3 % osôb a organické duševné poruchy vrátane symptomatických, ktoré tvorili 19,8 %.
Pri všetkých troch uvedených skupinách diagnóz prevažoval počet žien oproti mužom. Muži naopak výrazne dominovali pri poruchách psychického vývinu a poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok.
Viac ako 60 000 nových pacientov
Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 63 679 pacientom, čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje pokles o 5,2 %.
Najviac osôb bolo prvýkrát vyšetrených vo veku 75 a viac rokov. Väčšinou u nich prevládali organické duševné poruchy vrátane symptomatických (85,5 %), kde patria najmä demencie a iné poruchy zapríčinené dysfunkciou mozgu.
Nasledovala skupina 15- až 19-ročných pacientov, ktorí sa najčastejšie liečili pre neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (39,6 %).
Pre zaujímavosť, ambulantnú ochrannú liečbu v roku 2023 podstúpilo 6 323 osôb, z čoho najvyšší podiel tvorili pacienti v protialkoholickej (40,3 %) a protidrogovej ochrannej liečbe (32,4 %).
Hospitalizácie
Podľa dát NCZI bolo na psychiatrických oddeleniach v roku 2023 hospitalizovaných 40 320 pacientov, z toho 56,4 % tvorili muži.
Najčastejšou príčinou hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu – ide zároveň o najčastejšiu príčinu liečby mužov. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou hospitalizácie žien. Pri organických duševných poruchách vrátane symptomatických (13,6 % hospitalizácií) sa tri štvrtiny hospitalizácií týkali pacientov vo veku 65 a viac rokov.
Pri takmer polovici všetkých ukončených hospitalizácií (45,4 %) strávili pacienti v zdravotníckom zariadení menej ako 14 dní. Najvyšší podiel ukončených hospitalizácií do 14 dní v rámci jednotlivých skupín diagnóz mali hospitalizácie pri poruchách psychického vývinu a pri poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním alkoholu.
Najviac hospitalizácií podľa územia trvalého bydliska pacienta bolo v Košickom kraji, nasledoval Trenčiansky kraj a Prešovský kraj. Napriek každoročnému rastu však počet hospitalizácií pacientov s duševnými poruchami zatiaľ nedosiahol úroveň obdobia pred pandémiou, kedy zdravotnícke zariadenia zaznamenali najvyššie počty hospitalizácií a to v priemere 43 619 za obdobie rokov 2015 – 2019.