Lekári Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) upozorňujú na nárast nikotínových závislostí u detí. Kým záujem o klasické cigarety klesá, alernatívne nikotínové výrobky, ako napríklad žuvací tabak, nikotínové sáčky či cukríky, sú na vzostupe. Rodičia si ich užívanie u detí nemusia všimnúť, pretože výrobky nezanechávajú typický cigaretový zápach.
„Môže ich upozorniť až stav, ako je točenie hlavy, nevoľnosť, pocit na odpadnutie, ktorý nastáva pri intoxikácii nikotínom. Najviac rizikové je obdobie adolescencie, a to rovnako u chlapcov a dievčat. Dôležité je všímať si svoje deti, veľa sa s nimi rozprávať a dlhodobo si budovať vzťahy založené na dôvere,“ uviedol MUDr. Peter Bartoň, riaditeľ NÚDCH.
Ako ďalej doplnil, nikotínové výrobky môžu lákať svojimi príchuťami, ktoré zároveň vytvárajú dojem, že sú neškodné. „Nikotín a najmä rôzne prímesi pridávané do výrobkov majú toxický vplyv na vyvíjajúci sa mozog. Pri pravidelnom užívaní nikotín vedie k zhoršeniu úzkosti, kolísaniu nálady, vzniku ťažkostí s pozornosťou a učením, problémy s impulzivitou. Môže sa podieľať aj na neplodnosti. V neposlednom rade zvyšuje tiež riziko pre vznik inej závislosti alebo psychickej poruchy. Dlhodobé riziká, akými sú nádorové a srdcovo-cievne ochorenia, deti príliš netrápia. V ich veku sa javia veľmi ďaleko,“ vysvetlila doc. MUDr. Romana Vidličková, lekárka Kliniky detskej psychiatrie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a NÚDCH.
Zdôraznila, že nikotín má vysoký potenciál vzniku závislosti, pričom deti sú vo väčšom riziku ako dospelí, pretože ich mozog je vo vývine veľmi zraniteľný. Zároveň sú v období, keď sa u nich upevňujú návyky a vzorce správania.
Nikotín vyhľadávajú už 10-ročné deti
Fajčenie klasických cigariet v detskom veku dlhodobo klesá, aj keď oproti iným krajinám Európy je na Slovensku stále aktuálne. Cigarety strieda najmä veľmi široké spektrum alternatívnych nikotínových výrobkov.
„Pri týchto výrobkoch evidujeme jednoznačný nárast. Stretávame sa s dospievajúcimi, u ktorých je rozvinutý syndróm závislosti od nikotínu. Najčastejšie v kombinácii so závislosťou od inej psychoaktívnej látky alebo nelátkovou závislosťou,” priblížila MUDr. Vidličková.
Ako ďalej informovala, nikotínovú závislosť diagnostikujú aj pri iných psychických poruchách, ako napríklad depresia či úzkostná porucha. „Pacient môže aj takýmto spôsobom hľadať chvíľkovú úľavu od nepríjemných pocitov,“ dodala MUDr. Vidličková.
Priblížila, že experimentovať s nikotínom začínajú už 10-ročné deti. „V podstate už v skorej adolescencii sa môžeme stretnúť so vznikom závislosti. Väčšina dospelých fajčiarov začala fajčiť pred 18. rokom života, takže adolescencia je z tohto hľadiska najviac rizikové obdobie. Kým v minulosti dominovali jednoznačne chlapci, postupne sa tento pomer vyrovnáva,“ poznamenala MUDr. Vidličková.
Rýchlosť vzniku závislosti závisí od frekvencie a formy užívaného výrobku, ako aj rizikových faktorov jedinca vrátane vrodenej predispozície. Vo všeobecnosti môže podľa lekárov NÚDCH stačiť aj občasné užívanie nikotínových produktov v priebehu mesiaca. Nikotínová závislosť je väčšinou riešená ambulantne a nevyžaduje si hospitalizáciu.
Ako môžu pomôcť rodičia?
MUDr. Vidličková vyzdvihla dôležitosť budovania vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako aj pozitívneho príkladu. Podotkla tiež, že dieťa by sa nemalo nudiť a byť nečinné.
„V rámci spoznávania sveta a budovania zdravých návykov je dôležité ísť dieťaťu príkladom a vytvoriť nefajčiarsku domácnosť. Rovnako účinné je primerané oboznamovanie o psychoaktívnych látkach, s ktorými sa v živote stretnú. Hlavne bez vyvolávania strachu, skôr viesť k zodpovednosti. Démonizovanie psychoaktívnych látok nie je efektívna metóda, dieťa rýchlo zistí, že závislák z neho po jednej cigarete nie je a ďalšie informácie nebude brať vážne,” vysvetlila MUDr. Vidličková.
Na deti podľa nej funguje aj to, keď sa dieťa oboznámi s vplyvom pravidelného užívania nikotínu na financie. „Rodičia si môžu s deťmi vyrátať koľko minú mesačne, ročne a čo všetko iné by si za to mohli kúpiť. Taktiež dôležitá je podpora zdravých spôsobov regulácie emócií ako napríklad šport, kontakt s blízkymi, kreatívne činnosti, hudba. Na dospievajúcich neplatia rady ani zákazy, dlhodobých dôsledkov sa neobávajú, lebo majú pocit, že sa ich netýkajú,“ uzavrela lekárka MUDr. Vidličková.