Online priestor je v súčasnosti často prvotným zdrojom informácií, a to aj v oblasti zdravia. Podľa analýzy Európskeho parlamentu využíva internet ako hlavný zdroj zdravotných informácií 65 % ľudí vo veku 25 až 34 rokov.
Výrazne rastie aj podiel seniorov, ktorí hľadajú odpovede na internete. Ich úroveň digitálnej gramotnosti však býva často nízka, čo zvyšuje riziko nespoľahlivého rozlíšenia dôveryhodných informácií od manipulácií. Na problém poukazuje iniciatíva Lekári nahlas.
„Dezinformácie menia dynamiku vzťahu medzi lekárom a pacientom a oslabujú dôveru, ktorá je pre úspešnú liečbu nevyhnutná,“ uviedla MUDr. Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) a členka iniciatívy Lekári nahlas.
Podľa odborníkov predstavujú zdravotnícke dezinformácie systematický problém, ktorý môže viesť k oneskoreniu liečby, zhoršeniu zdravotného stavu a v krajnom prípade aj k ohrozeniu života.
„Žijeme v čase obrovského informačného pretlaku. Informácie o zdraví sú dnes všade a nie je jednoduché sa v nich zorientovať. Naším cieľom je, aby sa v tomto priestore ozývali aj dôveryhodné hlasy odborníkov a aby sa ľudia pri dôležitých rozhodnutiach mohli oprieť o fakty, nie o dojmy,“ poznamenal prof. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, DrSc., MPH, profesor Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a člen iniciatívy Lekári nahlas.
Pacienti v bielych plášťoch
V článku sa ešte dočítate:
- Ako dezinformácie ovplyvňujú vyšetrenie u lekára?
- Prečo sa k nim pacienti uchyľujú?
- S akými dezinformáciami sa lekári stretávajú?
Dostupné pre predplatiteľov 
Vplyv dezinformácií na ľudí vidia lekári priamo vo svojej praxi. Pacienti prichádzajú s
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
Zostáva vám 71% na dočítanie.
