Minister zdravotníctva Kamil Šaško tento týždeň predstavil zámer, podľa ktorého by záchranky mali byť začlenené pod urgentné príjmy nemocníc. Odborníci na urgentnú medicínu v tom vidia konkrétne riziká, napríklad že financie určené pre záchranky by sa mohli napokon využiť inde, napríklad na opravu nemocničných oddelení.
Zástankyňou prechodu pod urgenty je Silvia Pekarčíková, riaditeľka zdravotníctva pre Žilinský kraj, ktorá ho presadzuje už dlhodobo a zdôrazňuje, že v súčasnosti nie je možné pokračovať vo výberových konaniach tak, ako sa realizovali doteraz.
S riaditeľkou zdravotníctva v Žilinskom kraji sa HN rozprávali o dôvodoch, prečo považuje navrhovaný model za správny, o jeho najväčších rizikách a aj o tom, či hrozia výpovede záchranárov.
Odkedy minister zdravotníctva predstavil nový model záchraniek, ozývajú sa najmä kritické hlasy. Vy ste sa však vyjadrili, že podporujete, aby patrili pod urgentné príjmy nemocníc. Prečo je podľa vás navrhovaný systém správny?
V prvom rade treba povedať, že my nepodporujeme model, ktorý by rozbil štruktúru záchrannej zdravotnej služby. Nesúhlasíme však s netransparentnými výberovými konaniami, ktoré v minulosti opakovane zlyhávali.
Z pohľadu nemocníc môžem povedať, že nový model umožní zapojiť sa do prevádzkovania sanitiek aj tým, ktorí doteraz túto možnosť nemali. My sme sa napríklad do výberových konaní hlásili viackrát, no zo záhadných dôvodov sme neboli úspešní.
Niektorí hovoria, že ide o krok späť – návrat do 90. rokov, keď záchranky prevádzkovali nemocnice. Lenže nemocnice s urgentnými príjmami ich mali už dávnejšie. Ja spolu s riaditeľmi vidím jasný prínos v tom, že keď má nemocnica vlastné sanitky, starostlivosť na seba prirodzene nadväzuje – od zásahu v teréne až po urgentný príjem.
Druhá vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že ani po prezentácii ministra zdravotníctva stále nepoznáme všetky detaily. Poznáme zámer, no nevieme, ako bude zmena prebiehať v plnom rozsahu.
Osobne nevidím dôvod, prečo by nemocnice nemohli prevádzkovať záchranky. Navyše, zo strany kritikov som zatiaľ nepočula konzistentný argument, v čom konkrétne by mal byť tento model rizikový.
Jedným z argumentov proti tomuto návrhu je obava, že peniaze by ústavné zariadenia napokon mohli použiť na iné účely, napríklad na opravy oddelení.
V článku sa ešte dočítate:
- Prečo sa v minulosti viac nemocníc nezapájalo do tendrov.
- Aké je podľa nej najväčšie riziko navrhovaného systému.
- Či podľa nej hrozia výpovede záchranárov, ktorí nebudú so zmenou spokojní.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
