Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má na starosti viac ako 2,5 milióna poistencov a hospodári s rozpočtom približne päť miliárd eur, patrí medzi kľúčové piliere slovenského zdravotníctva.
Za prvých desať mesiacov tohto roka dosiahla zisk 12 miliónov eur a očakáva, že rok zakončí minimálne s vyrovnaným hospodárením.
V rozhovore jej šéf hovorí o tom, aké kroky poisťovňa podniká, aby predchádzala stratám, ako ovplyvňuje financovanie nemocníc, aký vplyv majú prepoisťovacie kampane a limitovanie výkonov a ako pripravovaná reforma systému DRG môže zmeniť spôsob úhrad za nemocničnú starostlivosť.
VšZP očakáva, že tento rok ukončí minimálne s vyrovnaným hospodárením. K septembru ste boli v pluse 12 miliónov eur. Čomu pripisujete tento výsledok?
Zlepšenie hospodárenia je zásluhou práce celého tímu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Poisťovňa bola v zisku v roku 2023 aj v roku 2024 a očakáva sa, že pozitívny hospodársky výsledok dosiahne aj tento rok.
Treba však dodať, že v roku 2023 došlo k dofinancovaniu celého sektora, a ak by k nemu nebolo došlo, boli by sme v strate. Nechcem predbiehať vyjadreniami o tom, ako dopadne tento rok – predsa len, do konca zostáva ešte šesť týždňov. No na základe výsledkov za prvých desať mesiacov môžem povedať, že hospodárenie je výrazne lepšie, než sa pôvodne očakávalo.
Ako chcete do budúcnosti zabrániť opätovnému vzniku stámiliónových strát?
VšZP pracuje s rozpočtom päť miliárd eur, čo je to obrovský balík peňazí. Kľúčom k predchádzaniu stratám je zachovať si férovosť a transparentnosť pri rozhodovaní. Verím, že to tak zostane.
Tiež verím, že budúci rok sa „pobijeme“ o dobrý výsledok. Samozrejme, rešpektujeme programové vyhlásenie vlády, no ak nastanú zásadné zmeny v makroekonomike, napríklad posun v nezamestnanosti, na tie ako poisťovňa nemáme dosah. Pokiaľ nenastane nič také, čo my ani iné poisťovne nemôžeme ovplyvniť, nevidím dôvod, aby sme dosiahli stratu.
Sektor býva ku koncu roka takmer pravidelne dofinancovávaný. Čo by sa muselo stať, aby to nebolo potrebné?
Nie každý rok si to vyžaduje. Dokazuje to aj rok 2024, keď dofinancovanie potrebné nebolo. Za nás môžem povedať, že nerobíme nič, čo by k potrebe dofinancovania prispievalo. Práve naopak, snažíme sa o vyrovnané hospodárenie, aby sme sa vyhli tlaku na dodatočné zdroje.
Ak sa pozriem na sektor ako celok, najmä na nemocnice, v nich dlh dlhodobo vzniká, a to najmä v štátnych zariadeniach. Za nás je kľúčová stabilita financovania – potrebujeme vedieť, s akými zdrojmi možno počítať. Ideálne nie iba na jeden rok, ale na dva či tri dopredu, aby sa dali lepšie nastaviť zmluvné vzťahy.
Druhá vec je, že nepoznám zdravotný systém, ktorý by nebol záťažou pre verejné financie. Tento problém nie je len slovenský, ale celosvetový. Súvisí s demografiou, infláciou, aj s príchodom inovácií, ktoré bývajú spravidla drahšie než doterajšie riešenia.
Faktorov, prečo zdravotníctvo každoročne potrebuje viac peňazí, je teda viacero. Našou ambíciou je, aby sme neboli tým článkom systému, ktorý si vyžiada dodatočné dofinancovanie.
Ako vnímate vývoj prepoisťovacej kampane? Za desaťročie klesol podiel VšZP na trhu približne zo 63 na 53 percent.
Zostáva vám 77% na dočítanie.

