Zdravotný systém na Slovensku čelí mnohým výzvam, ktoré priamo ovplyvňujú životy pacientov. Dlhé čakacie lehoty, nedostatok informácií či etické pochybenia zo strany zdravotníckeho personálu sú len niektoré z problémov, s ktorými sa občania stretávajú.
Často pritom doplácajú na nedostatok personálu alebo podfinancovanie zdravotníctva – ambulancie sú preťažené a mnohé služby sa kompenzujú poplatkami, ktoré pacientov finančne zaťažujú.
V rozhovore s Máriou Lévyovou, predsedníčkou Asociácie na ochranu práv pacientov, sa dozviete, ako sa pacienti môžu brániť, keď im nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť včas alebo správne, aké sú možnosti pri etických pochybeniach a čo by mohlo zlepšiť komunikáciu medzi lekárom a pacientom.
Nedávno sme priniesli príbeh pani Haluškovej, ktorá vlani v apríli začala pociťovať bolesti v oblasti nad členkom. Trvalo až päť mesiacov, kým sa dostala k potrebným vyšetreniam. Napokon sa však ukázalo, že má zlomeninu. Dôchodkyňa podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý však rozhodol, že v poskytovaní zdravotnej starostlivosti nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Čo by ste jej odporučili?
Rozhodne by som odporúčala, aby sa odvolala priamo k predsedovi úradu. Ďalšou možnosťou je domáhať sa svojich práv súdnou cestou.
V tomto prípade ide o dva odlišné typy súdnych sporov. Prvým je ten, v ktorom osoba dokazuje, že k zanedbaniu starostlivosti skutočne došlo tak, ako tvrdí. Druhý typ sporu sa týka situácie, keď sa domáha odškodnenia za vážne poškodenie zdravia.
Žiaľ, mnohí ľudia svoje práva nepoznajú a nevedia, na koho sa môžu obrátiť. Ak ide o ambulantnú starostlivosť – ako v prípade tejto pani – mala sa obrátiť aj na vyšší územný celok.
V akých situáciách sa môže človek obrátiť na vyšší územný celok?
Vyšší územný celok je zriaďovateľom ambulancií, preto sa naň môže obrátiť v prípade, že má pocit, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť včas alebo správne. Rovnako sa naň môže obrátiť aj v situáciách, keď má pochybnosti o zákonnosti doplatkov vyberaných v ambulanciách. Ak by bol systém nastavený správne, vyššie územné celky by mali riešiť aj prípady, v ktorých dochádza k etickému pochybeniu.
A ak príde k etickému pochybeniu, ako vravíte, kto to potom môže riešiť?
Etické otázky riešia príslušné profesijné komory, ktorých sú zdravotníci členmi. Tieto komory však môžu konať len vtedy, ak sa pochybenia dopustí ich člen.
Problém nastáva v situácii, keď zdravotník vie, že sa má podrobiť kontrole – v takom prípade mu stačí málo a z komory jednoducho vystúpi. Zostane síce registrovaný, čo je povinné, no už nie je jej členom, a teda na neho komora nemá žiadny dosah.
Hovoríte, že nie každý pozná svoje práva. Znamená to, že v praxi len zriedka využívajú súdnu cestu?
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 78% na dočítanie.
Zostáva vám 78% na dočítanie.