Lieky z kapitalistického sveta sa k nám kedysi nakupovali centrálne a boli dostupné len v okresných lekárňach. Čiastočne sa to ale obchádzalo cez Juhosláviu, spomína si RNDr. Jozef Pospíšil. Je jedným z 220 poslucháčov, ktorí nastúpili na vtedy celoštátnu Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1970.
Takmer 90 z absolventov sa stretlo po polstoročí na zlatej promócii. RNDr. Pospíšil, ktorý roky riadil asociáciu veľkodistribútorov liekov, hovorí, že niektorí z jeho spolužiakov „už robia v nebeskej lekárni“, no viacerí stále pracujú na Slovensku či v Česku.
Srdcová záležitosť
„Bývam a stále pracujem v Karlovarskom kraji, kde máme rodinnú lekáreň s dcérou. Nastúpila som do nej v auguste 1975, po revolúcii som privatizovala. Táto lekáreň je moja srdcová záležitosť,“ uviedla Mgr. Ludmila Burdová.
Ďalšia absolventka Mgr. Miluša Hulínová pôsobila aj v lekárni patriacej ku kúpeľom v Karlových Varoch. „Bola to zaujímavá práca aj tým, že som komunikovala v mnohých jazykoch,“ spomína si. Ako konzultantka a lekárnička „bez lekárne“ potom pracovala pre pražskú záchrannú službu a všetky oddelenia jej modernej nemocnice neodkladnej starostlivosti.
„Farmácia sa veľmi zmenila. Lekárenstvo bolo kedysi o obrovskom rešpekte, o konzultačnej činnosti. Žiaľ, keď sa do neho dostalo veľa biznisu, tak pacienti ho
Zostáva vám 73% na dočítanie.

