Hodnota lieku nespočíva v jeho „spotrebovaní“, ale v očakávanom zdravotnom účinku. Pacient neužíva antibiotikum preto, aby spotreboval desať tabliet, ale preto, aby sa vyliečil z infekcie. V tomto zmysle je slovo „spotreba“ redukcionistické
Bolo by zvláštne povedať, že pacient „spotreboval operáciu slepého čreva“ alebo „spotreboval fyzioterapiu“. Bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť – rovnako ako pri farmakoterapii, ktorú roky opisujeme parametrami logistiky a tvárime sa, že je to v poriadku. Nie je, a to nielen metodicky.
Aj preto sa v angličtine v odborných kruhoch nehovorí o spotrebe, ale o drug utilization či medicine use a lieky vydávané bez predpisu lekára nie sú voľnopredajné, ale non-prescription medicines. Nejde o pojmový purizmus. Jazyk totiž formuje aj spôsob myslenia. Ak pri liekoch vnímame a posudzujeme len materiálny tok, nie mieru dosiahnutia definovaného terapeutického cieľa, odmeriame to, čo je ľahko merateľné, ale prehliadneme to, čo je skutočne dôležité.
Údajové zdravie
Po zverejnení údajov Národného centra zdravotníckych informácií prebehne štandardná vlna povzdychov nad vysokými nákladmi. Z chronicky oslovovaných analytikov však doposiaľ nikto nepovedal, aké by tie náklady mali byť a prečo. Oprášia teoretické „riešenia“ so spoločným menovateľom finančnej záťaže pacienta, ktorého pozvoľna premenovali na „spotrebiteľa“, na konferenciách premietnu grafy stúpajúcich trendov a život ide ďalej.
Pohľad na liek ako na predmet „spotreby“ je principiálnym generátorom nedorozumení. Čo sa spotrebúva, to sa míňa, a čo sa míňa, to vytvára náklady. Farmakoterapia však nie je spotreba, ale intervencia smerujúca k zdravotnému výsledku.
Ak budeme lieky vnímať ako komoditu, nie ako terapeutický postup, budeme neustále diskutovať o tom, koľko liekov sa „spotrebovalo“, namiesto toho, akú hodnotu pre zdravie pacientov priniesli. Zmeňme to. Namiesto otázky, či sa liekov vydalo veľa alebo málo, sa pýtajme, aké príbehy o spoločnosti tieto čísla rozprávajú.
Antibiotické zdravie
V apríli 2025 minister zdravotníctva upozornil na riziko antibiotickej rezistencie a apeloval na pacientov, aby nevyvíjali tlak na predpisujúcich lekárov – tento tlak bol identifikovaný ako dôvod nadmernej preskripcie. Viaceré štúdie skutočne identifikovali pacientské očakávania ako významný faktor podporujúci nevhodnú preskripciu – lekári ochotnejšie predpíšu antibiotikum, ak sa domnievajú, že ho pacient očakáva, pričom táto percepcia nemusí vždy zodpovedať skutočnému želaniu pacienta.
V článku sa ešte dočítate:
- Čo ukazujú dáta pri antibiotikách.
- Že v skupine hormonálnej antikoncepcie sa potvrdil päťročný trend.
- Aký je vývoj pri antidepresívach či sedatívach.
- Ktorý jav si vyžaduje podrobnú analýzu a následné regulačné kroky.
Dostupné pre predplatiteľov ![]()
Už v septembri sme zožali ovocie tohto apelu, keď VšZP konštatovala signifikantné zníženie spotreby antibiotík. Čo sa však reálne stalo? Naozaj
Zostáva vám 64% na dočítanie.