Diskusii o nastavení záchranného zdravotného systému u nás dominuje najmä jedna otázka. Malo by sa zotrvať na výberových konaniach, ktoré sa opakujú každých šesť rokov, alebo treba pripraviť úplne iné usporiadanie?
Niektorí tvrdia, že mechanizmus je nastavený dobre, len je potrebné do tendra vložiť viac transparentnosti, aby proces nevzbudzoval pochybnosti. Iní si však myslia, že záchranky by mali prejsť pod štát. Riešenie má aj Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva v Žilinskom kraji. Aké? Prečítajte si v rozhovore s ňou.
Ako hodnotíte súčasné nastavenie systému záchrannej zdravotnej služby na Slovensku? Je podľa vás v tejto oblasti potrebná reforma?
V súčasnosti platia zákony zavedené ešte ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Tie hlásajú výberové konania, do ktorých sa môže prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňa podmienky. Tento model je možný v podnikateľskom prostredí, ktorý nepotrebuje byť ako kritická infraštruktúra. Z môjho pohľadu by mali byť záchranky zaradené do kritickej infraštruktúry.
To znamená, že by ich mal vlastniť štát alebo aspoň základnú časť, nevyhnutnú pre situácie, keď sa niečo deje. Vlastníkom by mal byť štát, pričom sieť záchranného systému by mala byť riadená prostredníctvom krajov. Práve kraje majú aj operačné strediská.
Čo by ste teda navrhovali? Akou cestou sa vybrať?
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.