Zoštátnenie všetkých záchraniek, ich hlbšie začlenenie do integrovaného záchranného systému alebo prednostné právo pre štát a verejné organizácie na ich prevádzkovanie. Tieto možnosti zmien vo výbere záchraniek predostrel koaličným partnerom predseda Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok.
Pôvodnú súťaž a ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) kritizovali premiér Fico a koaličná SNS súbežne s Úradom pre verejné obstarávanie, lekárskymi odborármi, šéfom Národného kontrolného úradu, spojenou opozíciou či Pentou.
Predseda Hlas-SD Šutaj Eštok konštatuje, že tender na záchranky prebiehal podľa 20 rokov starého zákona a ukázalo sa, že systém potrebuje zásadnú zmenu. Nariadil pripraviť odborné analýzy.
Zoštátnenie záchraniek?
Koaličný partner SNS trvá na tom, aby bol celý záchranný systém štátny a spadal pod kontrolu štátu. Podľa národniarov by sa tak šetrili financie, nemíňali by sa na opakované tendre, pri ktorých sa firmám preplácajú nové vozové parky či obmeny IT systémov. „Dnes na probléme záchraniek vidíme, že štát nie je zlý vlastník. To, čo je štátne, môže fungovať,“ tvrdí predseda strany Andrej Danko.
Ministrovi životného prostredia Tomášovi Tarabovi (nominant SNS) na zrušenom tendri prekážalo najmä to, že sa pri výbere nezohľadňovala cena. „Dnes ťažko nejak verejnosť uverí, že ďalší tender vedia urobiť inak,“ vyhlásil. Dodal, že si myslí, že „žiadna iná alternatíva ako to, že to štát celé preberie pod seba, neexistuje“. SNS verí, že návrh podporia aj koaliční partneri.
Šéf výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) si vie predstaviť zoštátnenie záchranného systému, nie však unáhlenými riešeniami. Pripúšťa ZZS pod správou jednotlivých samosprávnych krajov, krajskými operačnými strediskami či pod krajskými koncovými nemocnicami. „Potreboval by som mať na stole úplne jasné znenie toho, čo sa stane a ako to bude fungovať,“ poznamenal.
„Štát by si musel zakúpiť sanitky. Aj teraz nejaké má, ale obhospodaruje len 47 % trhu. Ak by to mal celé na starosti, musel by si zaobstarať oveľa viac vozov. Sanitka momentálne stojí okolo 200 000 eur. Myslím si však, že by sa niektoré dali kúpiť aj od existujúcich poskytovateľov,“ uviedla bývalá štátna tajomníčka za OĽaNO Jana Ježíková.
„Súkromná firma je schopná nakúpiť veci bez výberového konania, zatiaľ čo štátu by to trvalo aj dva roky. A to bez toho, aby za tým boli nejaké kšefty či korupcia,“ upozornil pre Postoj skúsený záchranár Viliam Dobiáš. Vie si predstaviť zoštátnenie záchraniek, ale podľa neho to nezmení odbornú úroveň, pretože to budú aj tak robiť tí istí ľudia a nebude to lepšie. Naša záchranná služba podľa neho patrí k top päť najlepším na svete.
Väčší vplyv štátu pri ZZS podporujú Lekárske odborové združenie (LOZ) a Základná odborová organizácia pri Záchrannej zdravotnej službe Bratislava. Predseda LOZ Peter Visolajský poukázal na to, že od roku 2005 sa problémy a „kauzy“ pri tendroch opakujú, preto je potrebná systémová zmena. Volajú tiež po personálnom audite, „ktorý ukáže skutočnú realitu po bačovaní finančných skupín v záchrankách“.
Záchranky pod nemocnicami
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje najmä nemocnice Penty, Agelu a žúp, naopak presadzujú, aby záchranky patrili pod nemocnice s urgentnými príjmami. „Už približne 15 rokov žiadame zmenu fungovania ZZS tak, aby nemocnice s urgentnými príjmami I. a II. typu mali zároveň pridelenú aj ZZS. Napriek prísľubu viacerých ministrov koalície, ale aj opozície k realizácii nikdy neprišlo,“ konštatuje viceprezident AZZZ SR pre zdravotníctvo a prvý viceprezident ANS Igor Pramuk.
Podľa AZZZ SR je prepojenie urgentu a záchranky pre pacienta kľúčové. „Často ide o zdieľaný personál pod jedným vedením, čo umožňuje optimálne riadenie procesov a poskytovanie integrovanej a rýchlej akútnej zdravotnej starostlivosti zameranej práve na pacienta,“ podotkla. „Štát v tejto oblasti nie je garantom transparentnosti, skôr naopak,“ doplnila.
ANS komunikuje, že štátne vlastníctvo vedie k neefektívnosti a znižuje kvalitu poskytovaných služieb. Zdôraznila, že štátne záchranky za posledných päť rokov dostali od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou 12 pokút v celkovej výške 23 200 eur za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, zatiaľ čo súkromné záchranky dostali za rovnaké obdobie len sedem pokút v celkovej výške 5300 eur.
Zavádzajúce sú podľa ANS tvrdenia o neprimeraných ziskoch súkromných záchraniek, keďže platby určuje štát a rovnaké dostávajú štátne aj súkromné záchranky podľa typu posádky.
Penta a Agel majú na Slovensku dokopy viac ako 30 nemocníc, pričom záchranky majú strategický význam aj z pohľadu toku pacientov do nich. Z dát zdravotných poisťovní VšZP a Dôvera pre Zdravotnícke noviny vyplýva, že záchranky najčastejšie vykazujú výjazdy k diagnózam esenciálna hypertenzia, bolesť v oblasti brucha a panvy, odchýlky dýchania, krátkodobá strata vedomia a kolaps.
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba najčastejšie zasahuje pri diagnózach akútny infarkt myokardu, zastavenie srdca, mozgový infarkt či pri poraneniach spôsobených dopravnými nehodami.
Záchranky pod krajmi
Opozičné KDH sa prikláňa k českému modelu, kde záchranky fungujú pod 13 samosprávnymi krajmi a hlavným mestom Praha. Financované sú najmä kombináciou platieb od zdravotných poisťovní a príspevkov od zriaďovateľov, teda od samospráv.
Koaličná SNS ale aktuálne presadzuje aj zníženie počtu samosprávnych krajov na Slovensku. Model by vychádzal z historického usporiadania a vytvoril by štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred, Východ. Premiér Fico komunikuje, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za zníženie počtu vyšších územných celkov a dnes je táto otázka postavená predovšetkým pre Hlas-SD.
V Česku bolo pri presune záchraniek pod kraje nutné určiť sieť, pričom ZZS je tam definovaná vzdialenosťou – nie k pacientovi, ale medzi jednotlivými stanicami tak, aby bol pokrytý celý štát. Výjazdové stanovištia sa budovali tak, aby bola vzdialenosť medzi nimi 20 minút. Zhodnotil to René Papoušek, námestník liečebnej starostlivosti zdravotníckej záchrannej služby Juhočeského kraja.
Podľa Papouška by však na Slovensku robil problém jeden faktor. „Na Slovensku sú
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 28% na dočítanie.
Zostáva vám 28% na dočítanie.