Minister zdravotníctva Kamil Šaško ruší dvojmiliardovú súťaž o prevádzkovanie záchraniek. „Tender na záchranky bude zrušený a bude zrušený zákonným spôsobom,“ vyjadril sa. Rozhodnutie oprel o analýzu právnikov z ministerstva. „Tie najdôležitejšie zistenia hovoria, že v procese tendra existovala predovšetkým právna neistota, ktorá mohla umožniť rozdielny výklad zákonnej úpravy prebiehajúceho výberového konania. A zároveň to, že tým mohla byť ohrozená transparentnosť celého procesu,“ povedal.
Šaško v pondelok bližšie nekomentoval podozrenia na prepojenia údajných víťazov na stranu Hlas-SD alebo na výberovú komisiu. Požiadal ale Generálnu prokuratúru SR o prešetrenie zákonnosti postupov a Okresný súd v Žiline o preverenie podozrení na prepojenia uchádzačov. Úrad pre verejné obstarávanie konštatuje, že tender bol pripravený v rozpore s európskymi predpismi.
Zároveň sa jeden zo strojcov kritizovanej súťaže vzdal funkcie. Práve šéf Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Marián Povolný menoval dôležitú komisiu rozhodujúcu o víťazných záchrankách. Podľa ministra Šaška mal končiaci riaditeľ aj právomoc súťaž zrušiť. Povolný viedol stredisko od februára na základe dočasného poverenia, ale na konci minulého týždňa mal vyhrať riadne výberové konanie.
K zrušeniu tendra na záchranky vyzval premiér Robert Fico (Smer-SD) pre nezodpovedané otázky a pochybnosti. Komunikáciu ministerstva zdravotníctva a jeho podriadených zložiek označil za amatérsku. Dodal ale, že ak minister urobí všetky potrebné kroky k zrušeniu tendra, tak nie je „žiadny dôvod vyvodzovať politickú zodpovednosť za komunikačné chyby”.
„Zrejme sa majú dohodnúť oligarchovia v pozadí Smeru s oligarchami v pozadí Hlasu,“ reaguje opozičný poslanec Tomáš Szalay (SaS). Opozícia chce ministra Šaška tento týždeň odvolávať.
Zoštátnenie záchraniek?
Podľa koaličnej SNS by mala vláda čo najskôr zmeniť systém záchranných služieb tak, aby ich poskytoval výlučne štát. „Je zrejmé, že pri jednej štátnej záchranke by došlo k stabilizácii personálu, technického vybavenia, ako aj profesionalizácii celého záchranného zboru,“ tvrdí strana.
Národniari vypočítali, že by sa tak dosiahla úspora minimálne 600 miliónov eur. SNS verí, že návrh podporia aj koaliční partneri. Štátne záchranky aktuálne prevádzkujú necelú polovicu zo všetkých 328 bodov.
Strana Hlas-SD pripúšťa diskusiu k návrhu, ale podľa ministra Šaška je aktuálne prerozdelenie síl nastavené správne. Jeho prepočty možnej úspory sa výrazne líšia. „Tento rok ide do rúk súkromníkov zhruba 100 miliónov eur, ak by ich marža bola aj 10 percent, tak v prípade, že by sa hypoteticky išlo do 100 percent štátu, tak sa bavíme o úspore 10 až 12 miliónov za rok, krát šesť rokov a sme na určitej sume,“ priblížil Šaško v TA3.
Záchranky pod krajmi
Aj opozičné KDH si vie predstaviť dohodu na zmene systému. „Podľa nášho názoru by záchrannú zdravotnú službu mohli organizovať a prevádzkovať vyššie územné celky tak, ako je to v susednej ČR. Súťaž môže byť naďalej organizovaná na tie zložky prednemocničnej zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú urgentné, napríklad dopravná zdravotná služba.“
Poslanec Peter Stachura (KDH) nevidí dôvod, prečo by kritická infraštruktúra štátu mala byť predmetom podnikania. „Tak, ako nesúťažíme o hasičské a policajné stanice, nemali by sme súťažiť ani o stanice záchrannej zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytujú urgentné služby,“ podotkol.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský tiež podporuje zmenu modelu, napríklad po vzore Česka. U našich západných susedov funguje
13 záchranných služieb pod jednotlivými krajmi a jedna pod hlavným mestom Praha. Financované sú najmä kombináciou platieb od zdravotných poisťovní a príspevkov od zriaďovateľov, teda od samospráv. Vlani české záchranky urobili 1,2 milióna výjazdov, pričom približne polovicu ošetrených pacientov tvoria seniori vo veku 65 a viac rokov.„Pán minister má dnes ideálnu a mimoriadnu možnosť pripraviť zmenu zákona a fungovanie záchraniek tak, aby to nebol len zdroj miliónov pre finančné skupiny, ale dobre fungujúci systém na pomoc pacientom a občanom. Dá sa to nastaviť tak, že kvalita záchraniek prestane klesať a pritom nás to bude stáť menej financií,“ tvrdí Visolajský.
„To, že je niečo štátne, neznamená, že je to najlepšie,“ reaguje poslanec Szalay. „Tým, že nebude súťaž, by sme sa dostali k tomu, že nebudeme vyberať najlepších, a tí existujúci môžu ostať spať na vavrínoch,“ konštatuje.
Najčastejšie diagnózy
Záchranky majú strategický význam aj z pohľadu toku pacientov do jednotlivých nemocníc. Podľa Asociácie nemocníc Slovenska by mali mať nemocnice s urgentným príjmom I. a II. typu vlastnú záchrannú zdravotnú službu.
„Sme presvedčení, že nevyhnutnou zmenou je lepšie prepojenie ZZS s urgentnými príjmami, podobne ako je to vo viacerých okolitých krajinách, kde funguje zdieľaný tím a integrovaný model poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ uviedol prvý viceprezident asociácie Igor Pramuk.
Záchranári na Slovensku vlani riešili 917 000 volaní na linku tiesňového volania 155 a viac ako 603 000 zásahov záchraniek. Podľa dát operačného strediska je vyťaženie záchranárov historicky najväčšie a prekonáva aj pandemické roky.
Z primárnych zásahov je podľa evidencie strediska až 69 % k menej naliehavým stavom, 26 % k naliehavým stavom a 5 % ku kritickým stavom. Záchranky najčastejšie vykazujú výjazdy k diagnózam esenciálna hypertenzia, bolesť v oblasti brucha a panvy, odchýlky dýchania, krátkodobá strata vedomia a kolaps. Vyplýva to z dát VšZP a ZP Dôvera.
ZP Union eviduje ako najčastejšie vykazované diagnózy celkové subjektívne a objektívne príznaky, subjektívne a objektívne príznaky chorôb obehovej a dýchacej sústavy a hypertenzné choroby.
Vrtuľníková záchranná zdravotná služba najčastejšie zasahuje pri diagnózach akútny infarkt myokardu, zastavenie srdca, mozgový infarkt či pri poraneniach spôsobených dopravnými nehodami.