Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu diskutovali so zástupcami Európskej komisie o potrebách Európskej únie (EÚ) zabezpečiť dostatok kvalitnej pracovnej sily v sektore zdravotníctva. Slovenskí europoslanci naprieč politickým spektrom pre TASR zhodne uviedli, že ide o problém, ktorému čelí aj Slovensko.
V novom Výbore EP pre verejné zdravie (SANT) má Slovensko dve europoslankyne - Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú (RE/PS) a Moniku Beňovú (nezaradená/Smer-SD). Obe upozornili, že podľa prognóz Svetovej zdravotníckej organizácie bude Únii do roku 2030 chýbať vyše štyroch miliónov zdravotníckych pracovníkov, najmä sestier, čo platí pre všetky členské štáty.
Čerpanie eurofondov
Cifrová Ostrihoňová spresnila, že Slovensko okrem deficitu zdravotných sestier sa borí aj so štrukturálnymi problémami v podobe zastaraných nemocníc, kde podľa nej vláda zlyháva pri čerpaní štrukturálnych fondov určených na túto oblasť.
„Plán obnovy a eurofondy sú aj na zlepšenie nemocníc a keďže Slovensko ich nečerpá efektívne, ani tá infraštruktúra nie je dostatočná," povedala s odkazom na to, že aj kvôli tomu mladí lekári z krajiny odchádzajú.
Poslankyňa skonštatovala, že Slovensko deficit pracovnej sily v rezorte môže čerpať najmä cez zamestnancov Ukrajiny a dodala, že ak by sa zdravotníctvo stalo premiérskou témou, tak by vláda mohla viesť kvalifikované debaty o tom, odkiaľ noví pracovníci môžu pochádzať a ako ich zaintegrovať do národného systému.
Cifrová Ostrihoňová ocenila koncept zdravotníckej únie a aj to, že od januára sa vďaka spolupráci eurokomisie a poľského predsedníctva v Rade EÚ spustil trojročný program „Nursing action", zameraný na deficit zdravotných sestier, ktorý má ponúknuť riešenia na mieru pre každú členskú krajinu.
Beňová zdôraznila, že Slovensko sa borí predovšetkým s problémom chýbajúcich zdravotných sestier, pričom prognózy ani do budúcnosti nie sú pozitívne. Privítala, že v EP vznikol výbor osobitne zameraný na zdravotníctvo, lebo tejto téme sa treba venovať dôslednejšie, keďže v Európe narastá aj počet duševných a neurotických ochorení a autizmu, čomu sa doteraz nevenovala veľká pozornosť.
Kvalifikácia občanov z tretích krajín
„Máme veľký problém so zdravotníckym personálom a s lekármi, navzájom si ich kupujeme. Aké sú možnosti? EÚ môže požiadať členské štáty, aby viac investovali do vzdelávania, aj pre ľudí z tretích krajín a aby zjednodušili procesy uznávania diplomov pre ľudí z tretích krajín," vysvetlila.
Katarína Roth Neveďalová (nezaradená/Smer-SD) upozornila, že ide o problém aj preto, lebo „Európa starne" a ľudia sa dožívajú vyššieho veku, čo vytvára nový nápor na zdravotníctvo. Podľa nej EÚ môže svojim členom pomáhať programami na podporu zdravotných pracovníkov, vzdelania a odbornej kvalifikácie, a to aj pre občanov tretích krajín s patričným vzdelaním.
„Dôležité je, aby sme mali stále širšie portfólio škôl, ktorých kvalifikácie uznávame a podporu vzdelávania pracovníkov v zdravotníctve, aby si zvyšovali kvalifikácie. Je stále menej ľudí, ktorí chcú pracovať v tomto sektore, najjednoduchšie je získať ich z tretích krajín," vysvetlila. Pre Slovensko podľa nej prichádzajú do úvahy najmä občania západobalkánskych krajín, ktoré sa snažia o členstvo v EÚ, kde existuje jazyková príbuznosť a potom z Ukrajiny, odkiaľ už mnohí na Slovensku našli uplatnenie.
Podpredseda EP Martin Hojsík (RE/PS) pripomenul, že europoslanci počas pandémie koronavírusu dotlačili eurokomisiu k programu EU4Health. Hoci kompetencie v tejto oblasti sú na pleciach členských štátov, EP pokračuje v snahách zaistiť lepšie odmeňovanie zdravotníkov, rýchlejšie uznávanie diplomov.
„Snažíme sa pomáhať tam, kde nám naše kompetencie umožňujú," odkázal. Za výhodnú považuje celoeurópsku spoluprácu, keď štáty spoločne vyjednávajú s farmaceutickými firmami pre lepšie ceny. V prípade Slovenska skritizoval skutočnosť, že sa odmietlo zapojiť do medzinárodnej protipandemickej spolupráce.