Pri zhoršení situácie treba počítať s tým, že do práce budú povolaní aj zdravotníci pozitívne testovaní na COVID-19, ktorí nebudú mať žiadne klinické príznaky ochorenia. Pripúšťa to hlavný hygienik aj premiér.
Aj prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár považuje nasadenie infikovaného personálu do práce pri dramatickom zhoršení epidemiologickej situácie a nárastu počtu hospitalizovaných pacientov za nutné. Zdôrazňuje však, že momentálne takáto situácia nehrozí. „Zdravotnícke kapacity v nemocniciach a ambulanciách sú ešte postačujúce, a preto je predčasné hovoriť o tom, že zdravotnú starostlivosť by mali poskytovať aj pozitívne testovaní lekári. Práve naopak, dnes pozitívne testovaných pacientov, ale aj lekárov musíme izolovať a ponechať v karanténe. Keby v momentálnej situácii pracovali aj nakazení zdravotníci, nevedeli by sme už nikomu vysvetliť všetky, aj nepopulárne preventívne opatrenia, ktoré vyžadujeme od celej našej spoločnosti,“ reagoval M. Kollár.
Prezident komory pripúšťa, že situácia sa môže veľmi rýchlo a dramaticky zmeniť. „Veríme však, že ju zvládneme, tak ako sme zvládli podobné situácie aj v minulosti. Lekári už neraz za posledné obdobia ukázali a dokázali, že sú chvíle, keď musia ostať pri pacientovi, aj keď kompetentní veci riadia inak. My lekári sa vždy rozhodujeme na základe pravidiel nášho poslania, na základe Hippokratovej prísahy aj bez toho, aby si to niekto musel od nás vynucovať. Vieme zobrať zodpovednosť za zdravie a životy našich občanov pacientov. K tomuto nepotrebujeme vynucovanie si plnenia povinností vo forme nenáležitých príkazov od nikoho vrátane politikov. Všetci vieme, čo je našou povinnosťou a čo sa od nás očakáva. Ak tento moment príde, o ďalšom našom postupe budeme rozhodovať my lekári, a nie politici vrátane pána premiéra,“ reagoval M. Kollár.
Právne aspekty
Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová upozorňuje, že možné nasadenie pozitívne testovaných zdravotníkov do práce je potrebné vnímať aj z hľadiska práva, nielen z pohľadu povinností a epidemiologickej situácie. Vláda môže uložiť zdravotníkom pracovnú povinnosť, no len na nevyhnutný čas a spôsobom ustanoveným zákonom. „Stav práceneschopnosti podľa nášho názoru vylučuje fyzickú osobu z pracovnej povinnosti, pretože zamestnancovi bráni vo výkone pracovnej povinnosti choroba ako hrozba života alebo vážneho poškodenia zdravia. Sestra v žiadnom prípade nie je povinná pracovať v stave, ktorý bezprostredne ohrozuje jej vlastný život alebo zdravie. Takýto stav by mohol nastať napríklad vtedy, ak by sme na sestry uložili neprimerané bremeno služby, ktoré by bolo neproporcionálne k zabezpečovanej povinnosti, ale aj k zdravotnému stavu sestier. Za takýto stav nemusí byť považovaný ľahký priebeh ochorenia COVID-19, prípadne pozitivita testov, teda nakazenie bez príznakov, ak tak rozhodne ošetrujúci lekár. Uložiť povinnosť zdravotníckemu pracovníkovi nakazenému ochorením COVID-19 možno skutočne výlučne len tým, ktorí nepociťujú žiadne alebo len minimálne obmedzenia v bežnom živote,“ uviedla I. Lazorová s tým, že je to aj otázka zabezpečenia dostatku ochranných prostriedkov, aby mohli byť bezpríznakoví zdravotnícki pracovníci nasadení do práce. Sestrám odporúča, aby sa v prípade otázok obrátili na právnickú kanceláriu komory.
Špecifická situácia
Monika Kavecká, predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek, pripomína, že odbory roky upozorňú na nedostatok personálu v slovenskom zdravotníctve. „Snažíme sa na kompetentných najrôznejšími spôsobmi vyvíjať efektívny tlak, aby tento akútny problém riešili. Nedostatok personálu má zásadne negatívny dosah na kvalitu zdravotnej starostlivosti, ohrozuje zdravie a životy pacientov. Žiaľ, tento problém pretrváva roky. Špecifická doba si vyžaduje veľmi špecifické prístupy, a tak sa nemožno čudovať, že pri súčasnej bezprecedentnej pandemickej situácii zodpovední uvažujú aj nad týmto napohľad zvláštnym spôsobom – o nasadení infikovaných zdravotníkov v prípade potreby,“ konštatovala M. Kavecká.