Pôrodník a gynekológ MUDr. Peter Kaščák, PhD. pôsobil takmer 31 rokov vo Fakultnej nemocnici Trenčín, odkiaľ odišiel po nezhodách s vedením. Následne si nevybral pôsobenie v zahraničí, ale prijal výzvu byť prednostom kliniky na bratislavských Kramároch.
Ako prednosta gynekologicko-pôrodníckej kliniky pôsobíte na Kramároch od augusta minulého roka. Aké to bolo začínať po 31 rokoch na novom pracovisku?
Keď človek pôsobí niekde 31 rokov, je zvyknutý na určitý spôsob práce, kolektív aj zázemie celej nemocnice. A keď sa to potom zo dňa na deň zmení, musí si na to všetko opäť zvykať. Nebolo to úplne jednoduché. Okrem toho si treba uvedomiť, že som nastúpil do Univerzitnej nemocnice Bratislava, ktorá je nemocničným kolosom v prostredí hlavného mesta, kde je konkurencia troch veľkých kliník v rámci univerzitnej nemocnice a ďalšieho pracoviska. Takže to bola určite veľká výzva.
Na druhej strane prijatie zo strany kolektívu samotnej gynekologicko-pôrodníckej kliniky, ale neskôr aj ostatných pracovísk v rámci nemocnice na Kramároch bolo veľmi priateľské a prajné. Musím povedať, že pomerne rýchlo sme si nastavili vzájomné pravidlá komunikácie, fungovania, pričom nedošlo k žiadnemu problému. Takže adaptácia na nové pracovisko prebehla relatívne rýchlo a bez nejakých vážnejších problémov.
Čím vás Kramáre presvedčili, že ste sa pre ne rozhodli aj pri neistej budúcnosti bratislavských pôrodníc?
Celý svoj profesionálny život som pracoval na jednom mieste v rámci Slovenska a už aj počas toho obdobia som mal rôzne ponuky zo zahraničia ísť pracovať na významné pracoviská. Komunitu slovenskej gynekológie, kolegýň, kolegov aj samotnú prácu som však mal vždy rád. A v zásade som nikdy nechcel odísť z Trenčína ani zo Slovenska.
Keď som dostal ponuku od riaditeľa Univerzitnej nemocnice Bratislava, zaujala ma jeho vízia, že Kramáre treba posilniť, pretože majú veľmi silnú tradíciu a v rámci histórie slovenskej medicíny významné miesto. Súčasne sú veľmi intenzívne napojené na Národný ústav detských chorôb, ktorý je od nás vzdialený desiatky metrov.
Takže v rámci pôrodníctva sme, dá sa povedať, národným centrom pre vrodené vývojové chyby, ktoré sa na Kramároch centralizujú. No začínalo dochádzať k výraznému poklesu pôrodnosti aj výkonov v gynekológii. Bola to teda aj odborná výzva nastúpiť na toto pracovisko.
Takže hoci som už uvažoval o odchode do Českej republiky, kde som mal naozaj veľmi zaujímavé ponuky, vízia, že sa presuniem na také veľké a významné pracovisko, ktoré má výraznú stopu v slovenskom zdravotníctve a budem sa snažiť nadviazať na to dobré, čo sa na ňom vykonalo, prípadne ho ďalej posunúť, sa mi zdala zaujímavá.
Zavážilo aj to, že Bratislava je od Trenčína, kde mám rodinné zázemie, vzdialená hodinu cesty po diaľnici. Som tak blízko svojho domova a zároveň som blízko aj pre svojich rodinných známych a prípadne pacientky, ktoré sú z Trenčína a okolia.
V článku sa ešte dočítate:
- Čo si myslí o prípadnom zatváraní niektorých pôrodníc.
- Čo pozitívne a čo negatívne prináša kombinácia štátnych a súkromných zariadení.
- Kde vidí ďalší priestor na zlepšenie a rozvoj.
Dostupné pre predplatiteľov 
Podľa štatistík bratislavských nemocníc mala pôrodnica na Kramároch v minulom roku najmenej pôrodov. Je pôrodnica na Kramároch dlhodobo udržateľná a oplatí sa do nej investovať?
To je otázka
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
Zostáva vám 61% na dočítanie.
