Desiatky vozidiel privezú denne do najväčšieho laboratória Medirexu v Bratislave vzorky od približne 7 000 pacientov z nemocníc, polikliník, ambulancií či z testovania samoplatcov. Najväčší nával býva okolo obeda.
Vidíme zamestnankyňu, ktorá na centrálnom príjme lepí poradové kódy na každú jednu papierovú žiadanku. „Keď prejdeme na plne elektronizované žiadanky, pričom všetci čakáme na spustenie eLabu, táto fáza úplne odpadne. Všetko bude prijaté automaticky načítaním do systému,” hovorí MUDr. Emília Miková, naša sprievodkyňa a manažérka oddelenia mikrobiológie.
Najčastejšie sa používajú univerzálne a predtlačené „medirexové“ žiadanky, no niektorí lekári stále posielajú výmenný lístok. „Najhoršie je, keď lekár zabudne dať pečiatku a odosielateľ je neznámy, alebo je skúmavka neoznačená. Alebo keď nezačiarknu, čo konkrétne chcú vyšetriť. Takéto chyby sa stávajú. Máme call centrum, ktoré to rieši,“ opisuje.
MUDr. Miková hovorí, že najmenej vzoriek k nim prichádza v období prázdnin. „Najväčšie úbytky vzoriek sú v lete a okolo Vianoc, keď ľudia menej chodia po lekároch. Záleží to však aj od odboru, v bakteriológii až taký pokles nie je, keďže gro týchto vzoriek prichádza z nemocníc,“ dopĺňa.
Najväčšia časť vzoriek je z krvi, pričom ich cesta pokračuje na hematológiu, biochémiu, serológiu, imunológiu či na genetiku. Väčšina vzoriek je v krátkom čase stabilná pri izbovej teplote a podľa požadovaných parametrov hodiny až dni vydržia aj pri chladničkovej teplote, ale existujú aj predanalytické výnimky. Napríklad pri stanovení vitamínu C sa musia vzorky po odbere okamžite zmraziť a skladovať aj transportovať v tme.
Cez automatizovanú linku
Cesta väčšiny vzoriek vedie cez automatizovanú linku Aptio, ktorá má približne 80 metrov. Je najväčšia nielen na Slovensku, ale aj v strednej a východnej Európe. Jej súčasťou sú sady centrifúg (za pár minút dokážu stočiť desiatky vzoriek naraz), alikvóterov (z jednej skúmavky napipetujú vzorku do ďalších skúmaviek) a desiatky analyzátorov (napríklad na glukózu, enzýmy, ióny, onkomarkery, hormóny, HIV, syfilis).
Vzorky majú dva osudy. Po vykonaní testov väčšina z nich smeruje do chladničky. „Krv uchovávame dva pracovné dni na prípadné doordinovanie ďalšieho testu na základe výsledkov či iných okolností,“ vysvetľuje MUDr. Miková.
Automatizovaná linka potrebuje od pracovníkov zapnutie, základnú údržbu, kontrolu či dopĺňanie niektorých roztokov a spotrebných materiálov. „V zásade je schopná fungovať pri desiatkach až stovkách analýz samostatne. Výsledky najviac urýchlila v biochémii. Všetko vkladanie a vykladanie už robia automatizované ramená, takže máme viac kapacít na iné činnosti, kde sú potrebné naše ruky a mozgy,“ opisuje MUDr. Miková.
Menšia časť vzoriek totiž pokračuje aj do prístrojov mimo linky, na analýzy v prístrojoch, ktoré nie sú v linke zapojené, prípadne na testy, ktoré vykonávame manuálne. Najväčší podiel manuálnej práce je však na mikrobiológii. V blízkosti linky sú v chladničkách skladované aj rôzne diagnostické súpravy. Roztoky a spotrebný materiál sa neustále obmieňajú, pričom výbava jednej chladničky môže stáť aj viac ako stotisíc eur.
Koniec cesty vzoriek je v špeciálnych nádobách s biologickým materiálom, ktorých obsah je odborne likvidovaný.
Máme výsledok
Výsledky z prístrojov validujú diagnostici a lekári. Kritickú hodnotu, napríklad zvýšený troponín či pozitívny nález v likvore, okamžite komunikujú so zdravotníckym zariadením, pri ostatných parametroch prípadne výsledky komentujú. „Máme aj elektronické prepojenia na väčšinu zdravotníckych zariadení, s ktorými spolupracujeme,“ vysvetľuje MUDr. Miková. Naďalej majú k dispozícii tiež papierové výsledky. Samoplatcovia dostávajú výsledky emailom a ich históriu vidia aj elektronicky v pacientskej zóne.
Niektoré výsledky laboratórium povinne hlási aj do národných referenčných centier a do epidemiologického informačného systému. Napríklad, keď diagnostika odhalí syfilis, hepatitídu typu A, HIV či rubeolu.
Hneď za linkou sa nachádzajú dva veľké špecializované analyzátory využívajúce enzýmovú imunoanalýzu. Jeden testuje protilátky na pľúcne chlamýdie a mykoplazmy, druhý paralelne odobraté sérum a likvor, respektíve očnú tekutinu na zistenie boreliózy, kliešťovej encefalitídy či herpetických vírusov. Kúsok ďalej sa robí nadstavbová diagnostika, napríklad syfilisu, Borrelia spp., Helicobacter pylori atď.
Bližší kontakt
„Najväčší počet vzoriek má biochémia, ktorá je maximálne automatizovaná. Iné odbory sú náročnejšie na čas práce,“ opisuje MUDr. Miková. Tisícky vzoriek smerujú na mikrobiológiu, ktorá sa delí na virológiu, sérológiu, bakteriológiu, parazitológiu a mykológiu.
Cez oddelenie mikrobiológie prechádzajú respiračné vzorky, moče, stolice a výtery z rekta, gynekologické vzorky, výtery z uretry, hemokultúry, likvory, výtery z nosa, očí a uší, výtery z rán, rôzne punktáty, aspiráty atď.
„Kultivácia je komplexnejšia a nie je všetko hotové naraz. Baktérie, ale aj mikroskopické huby a vybrané parazity, potrebujú čas, aby narástli,“ vysvetľuje MUDr. Miková. „My im poskytneme optimálne podmienky pre rast, čas však zatiaľ urýchliť nedokážeme.“ Odčítanie narastených kolónií mikroorganizmov a ordináciu ďalších testov nevyhnutných na ich identifikáciu a stanovenie ich citlivosti voči antibiotikám, respektíve antimykotikám je v rukách laboratórnych diagnostikov a lekárov. „V rámci pracoviska však fungujeme v tandeme so zdravotníckymi laborantmi, ktorých práca je rovnako dôležitá.“
Navštívili sme aj oddelenie parazitológie, kde sa identifikujú črevné aj tkanivové parazity. Celkovo vlani uskutočnili takmer 150 000 testov. Odborníci z tohto úseku sa podieľali tento rok aj na diagnostike prípadu smrtiacej améby Naegleria fowleri. „Parazitov nie je až tak veľa, ale sú tu a niektoré sú veľmi nebezpečné,“ dodal RNDr. Vojtech Boldiš, vedúci odboru parazitológie. Tieto parazity diagnostikujú priamym mikroskopickým dôkazom natívnych aj farbených preparátov a kultivačným dôkazom. Rozhodujúce slovo tu majú laboratórni diagnostici – ich skúsenosti a odbornosť sú pri odhaľovaní parazitov nenahraditeľné.