Slovenský neurorchirurg o skúsenostiach zo zahraničia: Fascinuje ma japonská superšpecializácia

Prečo práve Japonsko?

V roku 2015 sa mi podarilo získať štipendium Svetovej federácie neurochirurgických spoločností na trojmesačný študijný pobyt. Keďže od začiatku svojej kariéry som počúval o veľkých menách ako Kamiyama, Sugita, Sano, Kato či Ohata, tak akosi prirodzene vo mne rástla túžba bližšie spoznať japonskú neurochirurgickú školu. A keďže som dostal ponuku navštíviť pracovisko jednej z týchto osobností, bolo rozhodnuté.

Odvtedy som Japonsko navštívil niekoľkokrát, naposledy v roku 2022. Spočiatku ma niektorí odrádzali od Japonska ako od pomerne nudnej krajiny, no v mojom prípade sa to nepotvrdilo. Vďaka mojej skúsenosti je môj pohľad na túto krajinu značne pozitívny, no je pot­rebné povedať, že aj Japonsko má svoje problémy a nie všetko je tam ideálne, nakoniec ako v každej krajine.

Je nasledujúce tvrdenie pravdivé? Tzv. „tímová introspekcia“ – po každej operácii prebieha reflexia tímu, v ktorej môže každý pomenovať, čo sa dalo urobiť lepšie. A to bez obáv z kritiky. U nás sa často bojíme otvorenosti. V Japonsku to berú ako cestu rastu.

Štartuje hlasovanie v ankete Lekárnik roka 2025. O ocenenie sa uchádza 10 finalistov

Myslím, že to môžem potvrdiť. Na pracovisku, kde som bol, sa pravidelne konali odpoludňajšie, respektíve večerné „meetingy“. Pracovný čas, aký poznáme my, tam japonskí lekári, teda minimálne neurochirurgovia, nepoznali. Začínali sme ráno o siedmej a viac-menej sme odchádzali domov z nemocnice medzi 19.00 až 22.00 hodinou. Boli však dni, a vôbec nie ojedinelé, keď som sa z operačnej sály do postele dostal o tretej nadránom.

Na týchto „meetingoch“, na ktorých sa zúčastňoval celý lekársky tím, sa rozoberali jednotliví pacienti priebeh ich operácie, aktuálny klinický stav, prípadne komplikácie operačnej liečby a navrhovali sa ďalšie kroky. Boli to živé diskusie, kde sa vyjadrovali nielen skúsení lekári, ale aj mladí kolegovia, ktorí zvyčajne reportovali týchto pacientov. Často tam zaznievali aj odlišné názory, no medzi kolegami bolo cítiť vzájomný rešpekt a úctu.

Na rannom stretnutí sestra a lekár, ktorí mali na starosti daného pacienta, referovali ostatným jeho aktuálny zdravotný stav, laboratórne výsledky, výsledky pomocných zobrazovacích vyšetrení, nastavenú liečbu a plán pre daný deň, pričom ostatní mali možnosť sa vyj...