Aké sú hlavné tohtoročné aktivity vašej odbornej spoločnosti a koľko má členov?
SS FBLR má 348 členov. V roku 2025 bol našou hlavnou odbornou aktivitou XXXIII. Zjazd SS FBLR s medzinárodnou účasťou, ktorý sa konal v dňoch 6. až 7. júna v Bratislave. Hlavnými témami, ktorým sme sa venovali, boli špecifiká rehabilitácie v ambulantnej praxi, multiodborový prístup v rehabilitácií, virtuálna realita v rehabilitácii a varia. Väčšina príspevkov sa týkala problematiky rehabilitačnej liečby pacientov s neurologickými následkami, napríklad po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) v akútnom a chronickom štádiu.
V dňoch 14. až 15. novembra sa bude konať štvrtý ročník Slovenského vertebrologického sympózia v Košiciach.
Toto podujatie je venované, tak ako to vychádza z názvu, komplexnej liečbe pacientov s vertebrogénnymi ochoreniami. Témami sú funkčné poruchy pohybového aparátu, význam operačnej liečby vertebrogénnych ochorení a nové postupy v liečbe vertebrogénnych ochorení. Na podujatí sa každoročne zúčastňujú lekári rôznych špecializácií, ktorí sa venujú liečbe týchto pacientov – lekári FBLR, neurológovia, neurochirurgovia, ortopédi, algeziológovia, otorinolaryngológovia, onkológovia, radiológovia a všeobecní lekári.
V dňoch 5. až 6. decembra sa v Štátnom liečebnom ústave Marína š. p. Kováčová stretneme na odbornom podujatí Rehabilitácia v pediatrii, pôjde o XV. ročník. Je venované rehabilitačnej liečbe detských pacientov. V rámci medzinárodnej spolupráce sme aktívnymi členmi Európskej spoločnosti lekárskych špecialistov - Fyzikálnej a rehabilitačnej spoločnosti (UEMS PRM) a organizujú sa vzdelávacie podujatia a webináre s rôznou odbornou rehabilitačnou tématikou. Napríklad o Parkinsonovej chorobe a rehabilitačnej liečbe, o robotickej rehabilitácii, o myoskeletálnej medicíne atď.
Nedostatok lekárov je rôznorodý aj v závislosti od jednotlivých odborností, ako je to v prípade vašej odbornosti a ako to riešite?
Nemožno hovoriť o celkovom nedostatku, problémom je evidentná centralizácia lekárov FBLR. Skôr teda ide o nerovnomerné regionálne rozloženie, keďže špecialisti sú koncentrovaní najmä v krajských mestách, zatiaľ čo v menších regiónoch niekde chýbajú. V našom odbore máme aj vďaka rezidentskému programu ministerstva zdravotníctva v príprave viac ako 200 lekárov, ktorí majú záujem v odbore FBLR pracovať.
Záujem by mohol byť aj vyšší. Špecializačné štúdium je síce atraktívne svojou medziodborovou povahou, ale relatívne nižšie finančné ohodnotenie výkonov v odbore záujemcov často odrádza. Vedenie našej odbornej spoločnosti sa snaží v spolupráci so zdravotnými poisťovňami o zlepšenie zmluvných podmienok a financovanie výkonov v odbore FBLR. V tomto zatiaľ nie sme veľmi úspešní.
Aké sú u nás najnovšie trendy vo vašom odbore z pohľadu diagnostických a liečebných postupov?
Pri sledovaní nových trendov v liečbe a diagnostike ochorení našich pacientov aktívne spolupracujeme s UEMS PRM. Výsledkom sú odborné postupy a odporúčania, ktoré sa snažíme implementovať do našej klinickej praxe.
V rámci rehabilitačnej praxe sa intenzívne rozvíja roboticky asistovaná rehabilitácia. Už aj rehabilitačné pracoviská (rehabilitačné centrá, oddelenia, kliniky a špecializované nemocnice v odbore FBLR) na Slovensku majú vo svojom materiálno-technickom vybavení tieto prístroje, ktoré využívajú v liečbe detských a dospelých pacientov prednostne s neurologickým postihnutím po úrazoch, operáciách, vrodených a získaných ochoreniach centrálnej nervovej sústavy.
V rehabilitačnej liečbe pacientov sa tiež začína využívať virtuálna realita. Využívajú sa nové možnosti fyzikálnej terapie ako vysokovýkonná laseroterapia, kombinovaná elektroterapia. Máme možnosť vzdelávania v sonografickej diagnostike ako pomocnej diagnostickej metodiky muskuloskeletálneho systému, nervového systému, alebo v aplikácii intraartikulárnych liečív pod ultrazvukovou kontrolou.
Posledné roky sa rozvíja starostlivosť o pacientov s neurologickými ochoreniami, napríklad po NCMP v chronickom štádiu, u ktorých sa objavuje alebo zhoršuje spasticita na postihnutých končatinách. Spasticita významne negatívne ovplyvňuje funkciu postihnutých svalov, končatín, zhoršuje sebestačnosť pacientov v bežných denných aktivitách a vedie k zníženiu kvality života.
Na niektorých našich pracoviskách (ambulanciách, oddeleniach FBLR) sme zaviedli metodiku diagnostiky a liečby spasticity podľa prof. Graciesa. Pohybová liečba zameraná na postihnuté svaly sa kombinuje s chemickou denerváciou (aplikáciou botulotoxínu). Novou metodikou využívanou v rehabilitácií pacientov s neurologickými ochoreniami je aj Ac-tive ENF.
Ako funguje táto nová metóda?
Ide o unikátnu metódu, ktorá vznikla kombináciou lekárskej akupunktúry a fyzikálnej terapie využívanej v rehabilitačnom lekárstve u detského aj dospelého pacienta. Vyvinul ju MUDr. Peter Olšák v Jánskych Lázních v Českej republike.
Metóda sa využíva na obnovu stratenej pohyblivosti pri monoparézach (postihnutie jednej končatiny), hemiparézach (postihnutie rovnostrannej hornej a dolnej končatiny), paraparézach (postihnutie oboch horných alebo dolných končatín) a kvadruparézach, plégiách rôznej etiológie, úrazoch s mozgovým a spinálnym poškodením, poraneniach periférnych nervov (napríklad diskogénnej etiológie), popôrodnej paréze brachiálneho plexu, pri liečbe inkontinencie atď.
Táto metóda dáva šancu na zlepšenie pohybu aj ťažko postihnutým pacientom. Pán MUDr. Olšák je rodák z Trenčína. Oddelenie FBLR v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach patrí medzi prvé pracoviská, ktoré túto metódu využívajú v liečbe svojich pacientov.
Môžete spomenúť ešte nejaký ďalší nový postup či metódu?
Napríklad Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej nadviazalo úzku spoluprácu s Neurochirurgickou klinikou Nemocnice sv. Michala v Bratislave v rámci využitia epidurálnej miechovej stimulácie na zlepšenie motorických funkcií u pacientov s poškodením miechy. Špeciálny typ neurostimulátora implantovali prvému slovenskému pacientovi, išlo o 33-ročného muža s inkompletnou léziou miechy po fraktúre driekového stavca L1 a L5. Po rehabilitačnej liečbe došlo u tohto pacienta k zlepšeniu motorických i autonómnych funkcií, čím sa výrazne zlepšila kvalita jeho života.
A aký je vývoj v oblasti rehabilitácie u pacientov v detskom veku?
Aj v tejto oblasti sa neustále objavujú nové prístupy, ktorých cieľom je zlepšiť diagnostiku a liečbu deti najmä s neurologickými ochoreniami. Patrí k nim pokročilá inštrumentálna analýza pohybu (podobaroskopy, laboratóriá chôdze s kamerovými systémami, využitie senzorov a skenerov pri analýze pohybu), ktorá umožňuje detailnú analýzu postury, statickej aj dynamickej záťaže dolných končatín. Pre detailné analyzovanie pohybov a aktivity v reálnom prostredí sa využívajú senzory, ktoré poskytujú objektívne dáta o priebehu rehabilitácie, umožňujúc prispôsobiť terapiu individuálnym potrebám dieťaťa.
V rámci terapie predstavuje jeden z najnovších a najvýraznejších trendov robotická rehabilitácia. Rôzne typy robotických zariadení pomáhajú deťom vykonávať opakovane rôzne pohybové úlohy, čím sa zlepšuje hrubá aj jemná motorika dieťaťa. Do rehabilitačných programov sa stále viac integruje virtuálna realita. Deti rehabilitujú v stimulujúcom virtuálnom prostredí, čo zvyšuje ich motiváciu a participáciu na terapii. Všetky tieto strany smerujú k efektívnejšej, individuálne cielenej a pre deti motivujúcejšej rehabilitácii, cieľom, ktorej je maximalizovať potenciál dieťaťa a zlepšiť kvalitu ich života.
Ako celkovo hodnotíte situáciu v našom zdravotníctve? Čo by mu najviac pomohlo?
Nedovolím si vyjadrovať sa k situácií v iných zdravotníckych odboroch. Zameriam sa na problémy toho nášho, ktoré súvisia s poskytovaním rehabilitačnej liečby pacientom v SR. Niekoľko rokov upozorňujeme ministerstvo zdravotníctva na absolútny nedostatok rehabilitačných lôžok pre dospelých pacientov na Slovensku.
Kde je najhoršia situácia?
Kritická situácia je v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Napríklad na Slovensku máme výborne zvládnutú akútnu starostlivosť o pacientov po NCMP, ale ich následná rehabilitačná liečba v prípade potreby nie je zabezpečená. Výsledkom je fakt, že pacienti, ktorí by profitovali z rehabilitačnej liečby zlepšením svojho pohybového hendikepu, boli by vyliečení a mali by zlepšenú kvalitu života, sa na rehabilitáciu nedostanú.
Keď sa porovnáme s ČR, tak tam je na každé neurologické oddelenie „naviazané“ rehabilitačné oddelenie, takže pacient s postihnutím má väčšie šance na zlepšenie svojho pohybového hendikepu alebo vyliečenie. Zriadením ďalších rehabilitačných oddelení by sa mohol naplno realizovať a využiť potenciál odboru FBLR, čím by sa zabezpečila kontinuita starostlivosti a maximálne by sa využili možnosti zlepšenia funkčného stavu pacienta. Takýto model by umožnil efektívne prepojenie akútnej a rehabilitačnej starostlivosti, čo by viedlo k lepším výsledkom liečby a vyššej kvalite života pacientov.
Ako je na tom váš odbor z pohľadu materiálno-technického zabezpečenia?
Ďalším nezanedbateľným problémom je materiálno-technické vybavenie našich oddelení. Opakovane sme na tento fakt poukazovali a žiadali pomoc zo strany ministerstva zdravotníctva. Oveľa nepriaznivejšia situácia je v detskej rehabilitácii.
Okrem neštátnej Špecializovanej detskej rehabilitačnej nemocnice v odbore FBLR TETIS s.r.o., v Dunajskej Lužnej, ktorá disponuje 33 lôžkami, máme Špecializovanú detskú rehabilitačnú nemocnicu v Štátnom liečebnom ústave Marína š. p., Kováčová, ktorá má 20 lôžok a jedno rehabilitačné oddelenie FBLR v Univerzitnej nemocnici v Martine, kde je sedem lôžok. Naši detskí pacienti majú veľmi obmedzené možnosti ústavnej rehabilitačnej liečby. Rodičia sa opakovane dožadovali a dožadujú liečby v zahraničí, keďže naše pracoviská im túto liečbu nevedia zabezpečiť.
Aj v našom odbore sú veľkým problémom financie. Ohodnotenie práce lekára a fyzioterapeuta, ktoré je zahrnuté v hodnote našich výkonov, v hodnote bodu, je absolútne nedostatočné. Opakovane sme upozorňovali na tento fakt aj ministerstvo. Myslíme si, že vyššia zainteresovanosť štátu na financovaní a menšie zásahy zdravotných poisťovní do preplácania výkonov by priniesli viac pozitívneho pre náš odbor a pre nášho pacienta.