Rozhovor o reforme nemocníc s Matejom Mišíkom, analytikom a bývalým riaditeľom Inštitútu zdravotných analýz.
Čo si myslíte o pokračovaní reformy, respektíve posunutí termínov? Ako by ste Vy stručne definovali hlavnú ideu reformy a podarí sa ju naplniť?
Premisa, že reforma je o „rušení čo funguje“, je mylná. Zdravotníctvo je všade na svete (často z dobrých dôvodov) pomalé a konzervatívne odvetvie. Spoločnosť a jej potreby sa ale zásadne menia. Nahovárame si, že môžeme poskytovať zdravotnú starostlivosť tak ako v minulosti, ale zásadne sa menia tak technologické možnosti, ale aj potreby populácie a do toho expresným tempom sa vyvíja aj medicína.
Jednoduchý ilustračný príklad sú často skloňované pôrodnice verzus dlhodobá starostlivosť. Počet pôrodov bol okolo roku 2010 ešte na úrovni cca 60 000 ročne, minulý rok už bolo iba necelých 49 000 pôrodov. Teda o takmer 20 % menej. Naopak, iba za minulý rok stúpol počet ľudí vo veku nad 65 rokov o 25 000 osôb. A to sa bude diať každý rok v strednodobom horizonte. Môžeme si dovoliť sa nezamyslieť nad tým kde a akú starostlivosť poskytujeme? Štruktúra poskytovania starostlivosti si nemôže dovoliť byť statická.
Je preto nevyhnutné si odpovedať na otázky "ako". Po prvé, ako reagovať na zmeny v dopyte? Napríklad ako prispôsobiť poskytovanie potrebám výrazne sa meniacej populácie, ktorá starne a rastie u nej multimorbidita? Po druhé, ako reagovať na zmeny v ponuke? Napríklad ako reflektovať na pokles v počte osôb v produktívnom veku (a tak aj zdravotníckeho personálu), ako dbať o efektivitu ich využitia, ako reagovať na nové technológie vyžadujúce super-špecializáciu, ale umožňujúce aj iné modely poskytovania starostlivosti?
Je teda zrejmé, že ak nám to ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.