Doktorka Edee Renier je 28-ročná rodáčka z Kalifornie, ktorá v uplynulých dňoch absolvovala odbornú stáž na východnom Slovensku.
Mladá lekárka je aktuálne v treťom ročníku rezidentúry so špecializáciou na podiatriu - odbor zaoberajúci sa ortopédiou nohy a členka. V súčasnosti pôsobí v štáte Washington v meste Seattle, ktoré je známe svojou špičkovou medicínou. Pôsobia v ňom mnohé svetové kapacity v oblasti chirurgie nohy a členka. Jedným z nich je aj Dr. Jeffrey C. Christensen, pôsobiaci v nemocnici Swedish Medical Center, ktorého rezidentkou je doktorka Edee Renier.
Doktor Christensen už niekoľko rokov spolupracuje s primárom Kliniky muskuloskeletálnej a športovej medicíny Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Romanom Totkovičom, FEBOT, s ktorým spoločne konzultujú zaujímavé prípady.
Edee Renier je v poradí piatou stážistkou, ktorá prišla získať skúsenosti do šačianskej nemocnice.
Mladá lekárka sa môže pochváliť podpisom kontraktu s americkou armádou. Po skončení rezidentúry bude pracovať v jednej z vojenských nemocníc, pravdepodobne mimo USA.
Aký je život rezidenta v USA?
Veľmi ťažký. V tomto období bežne trávime v nemocnici týždenne osemdesiat a viac hodín. Našou hlavnou prácou, okrem účasti na operáciách, vedení dokumentácie a práce na oddelení, je ošetrovanie akútnych stavov na urgentnom príjme. Pacienta tam starší lekár nikdy nevidí ako prvý. Rezidentúra je náročná aj preto, že je zle platená. Plat nám zabezpečí akurát základné potreby pre život. Splatenie dlhov za štúdium nepokryje.
Máte za sebou už aj rotáciu a nočné služby v slávnej nemocnici Harborview Medical Center v Seattli. Aká je služba v tejto nemocnici?
Práca je tam náročná, lebo Harborview je jediným centrom prvej kategórie pre úrazy v štáte Washington a zároveň je takýmto centrom aj pre celú Aljašku. V každej chvíli sa tam operuje súčasne na 17 úrazových sálach a nemocnica zvláda ošetriť naraz desať polytraumatizovaných pacientov. Pracuje sa nonstop a, bohužiaľ, okrem množstva dopravných, športových a pracovných úrazov je tam aj veľa úrazov spôsobených násilím, strelnými a bodnými zbraňami. Tím pre každú operačnú sálu sa mení po šiestich hodinách.
Prečo ste si pre svoju stáž vybrali práve Slovensko?
Rozhodla som sa prísť na Slovensko, aby som sa mohla učiť od pána primára Totkoviča, ktorý v Košiciach realizuje pokročilú chirurgiu nohy a členka. Predo mnou boli na stáži v nemocnici v Šaci, ktorá mi bola odporučená, už štyria rezidenti z mojej nemocnice.
Akým konkrétnym prípadom ste sa venovali?
Za dva týždne sme vykonali presne 51 operácií. Boli to umelé kĺby členka, zlomeniny členka, korekcie plochej nohy, neurologické deformity členka po nervových poraneniach a degenerácii nervov, šľachové prenosy, korekcie deformít palca a prstov, artroskopie členka, ako aj operácie s použitím miniinvazívnych fréz takzvanou technikou MIS. Technika MIS s použitím vysokoobrátkových fréz je v USA veľmi častá a som rada, že som tieto výkony videla aj u vás. Operačný program, ktorý sme mali, pokryl väčšinu nosných tém ortopédie nohy a členka. Čo sa týka umelých kĺbov členka, videla som celkovo 7 prípadov, čo je veľké číslo, keďže v Amerike väčšina lekárov vykonáva iba 4 - 5 takýchto operácií ročne a je len málo lekárov, ktorí robia veľké počty. Najviac sa mi však páčila a aj som sa najviac naučila pri operácii korekcie neurologických deformít a predovšetkým pri neuropatii, ktorá sa volá CMT. Korekcia deformity, ktorú toto ochorenie spôsobuje, je jednou z najťažších operácií na nohe a členku.
Ako hodnotíte skúsenosť v Nemocnici AGEL Košice-Šaca?
Skúsenosť s vašou nemocnicou by som bez problémov hodnotila desiatimi bodmi z desiatich, pretože kvalita medicíny, ktorú som tu videla, na mňa zapôsobila a ľudia, s ktorými som sa stretla, boli veľmi milí. Všetci, ktorých som mala možnosť spoznať boli príjemní a srdeční. Pacienti sú veľmi vďační a operácie, ktoré sa u vás vykonávajú, sú na vysokej úrovni.
Vnímate nejaký rozdiel medzi pracoviskami, či spôsobom práce kolegov z USA a na Slovensku?
Sú tu malé rozdiely v spôsobe práce medzi mojou domovskou a vašou nemocnicou. Povedala by som, že kvalita poskytovanej starostlivosti je v konečnom výsledku rovnaká, rozdiel je však v množstve pacientov, ktorých vaši lekári vyšetria denne viac. Napriek ich vysokému počtu si nájdu čas na to, aby sa ku každému pacientovi správali s úctou, ktorú si zaslúži. Čo sa týka operačných sál, preferujem spôsob, ako to robíte u vás na Slovensku. Personál sa snaží operačnú sálu medzi jednotlivými výkonmi pripraviť a odovzdať veľmi rýchlo. Všetci v operačnej sále sú ochotní pracovať rýchlo a efektívne, aby pomohli pri operácii. Veľa pacientov v USA je motivovaných ísť domov ešte v deň operácie alebo čo najskôr. Všimla som si, že na Slovensku majú pacienti tendenciu zostať v nemocnici pod vedením a dohľadom lekárskeho tímu. Myslím, že keď zostávajú jeden až dva dni po operácii na pozorovanie, vedie to k celkovo lepšej spokojnosti pacientov.
Ako sa vám páčia Košice? Stihli ste aj niečo iné, než byť na operačnej sále?
Košice sa mi veľmi páčia. Je to príjemné, bezpečné a historické mesto. Mala som možnosť stráviť dva dni aj vo vašich krásnych Vysokých Tatrách, kde mi sprievodcu robil lyžiarsky reprezentant Teo Žampa.
Plánujete aj ďalšie stáže na Slovensku, prípadne v iných krajinách?
Ďalšie stáže neplánujem. Na Slovensko som prišla skutočne preto, aby som sa mohla učiť konkrétne od jedného lekára - primára Totkoviča. Bola to úžasná skúsenosť, ktorú by som za nič na svete nevymenila. Veľa ľudí má dojem, že vo veľkých krajinách, ako napríklad USA, je pacientom poskytovaná lepšia starostlivosť a chirurgia je realizovaná lepšie alebo pokrokovejšie, než na Slovensku. To ale vôbec nie je pravda. Myslím si, že zdravotná starostlivosť poskytovaná týmito tímami lekárov môže konkurovať ktorejkoľvek veľkej krajine. Rozdiel je jednoducho v starostlivosti a obetavosti, ktorú sú tunajší lekári ochotní vynaložiť, aby pacientom zaručili dobrú skúsenosť. Talentovaní chirurgovia tu môžu bez problémov realizovať aj tie najnovšie a najmodernejšie operácie. Slúžia komunite s hrdosťou a zručnosťou.