Slovenský kongres Trauma v detskom veku bude podľa MUDr. Ľubomíra Sýkoru „festivalom“ zaujímavých kazuistík rôznych zlomenín končatín, ako aj orgánových poranení hrudnej a brušnej dutiny, spolupráce s odborníkmi iných odborov pri liečbe detských úrazov, napríklad neurochirurgami, intenzivistami, intervenčnými rádiológmi.
Existuje viacero dôkazov, ktoré podporujú potrebu špecializovaných detských traumacentier. Na Slovensku však klasické traumacentrum neexistuje. Detské traumacentrum sa malo vybudovať aj u vás, v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH). V akom je to štádiu?
Detské traumacentrum v rámci Národného ústavu detských chorôb bolo síce vyhlásené, ale, bohužiaľ, zatiaľ nie je úplne napojené na zdravotný záchranný systém. Z hľadiska triáže primárneho transportu pacienta je to jednoznačná podmienka.
Už telefonicky by mali informovať, akého majú pacienta, a v prípade, že ide o polytraumatizovaného pacienta alebo pacienta vo vážnom stave, ktorý si vyžaduje hospitalizáciu na detskej klinike anestéziológie a resuscitácie, majú priamo osloviť ich, že takého pacienta vezú, a oni už musia byť pripravení na prevzatie. To nás čaká v budúcnosti.
Ako to funguje dnes? Dieťa napríklad na Myjave si zlomí ruku. Kam ho prevezú?
Dnes je takto poranené dieťa zavezené do najbližšej nemocnice, kde sa urobí prvotná diagnostika a prvotná pomoc. Keď ide o dieťa, väčšinou ho posunú do rajónnej fakultnej nemocnice. A tam ho buď doriešia, alebo, a to sa stáva najčastejšie, ak je to z blízkych univerzitných nemocníc, ako je Trnava či Trenčín, tak ho väčšinou sekundárnym transportom odosielajú k nám. Inde na Slovensku musia byť tieto deti riešené z hľadiska vzdialenosti v rajónnych, teda okresných alebo krajských nemocniciach, ale o nich nemáme prehľad.
Čím to je, že to nefunguje? Je to neochotou, alebo zlyháva komunikácia medzi jednotlivými zložkami systému? Lebo detských chirurgov aj ortopédov máme....
Zostáva vám 85% na dočítanie.