Ďalší nový rok, ďalší kolotoč prianí a predsavzatí. Chceme žiť pokojnejšie, zdravšie, vyrovnanejšie. Začneme cvičiť. Obmedzíme cukor a tuky. Úplne vylúčime alkohol! A keď to posledné v januári nevyjde, dostávame ešte jednu šancu – suchý február. Darí sa nám? Čo na to hovoria dáta?
Európa pije – a veľa
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) skonzumoval v roku 2019 priemerný dospelý Európan 9,2 litra čistého alkoholu ročne – viac než kdekoľvek inde na svete. Najnovšie dostupné údaje OECD za rok 2024 ukazujú veľmi podobný obraz: priemerná spotreba v členských krajinách sa pohybuje v rozmedzí 8,5 až 10 litrov čistého alkoholu na osobu ročne. Za päť rokov sa teda v Európe veľa nezmenilo.
Tabuľky OECD zároveň neúprosne ukazujú, že medzi najvyšších „konzumentov“ patria Lotyšsko (12,1 l), Česko (11,6 l) a Litva (11,4 l). Slovensko sa v roku 2019 pohybovalo na úrovni približne 9,9 litra na obyvateľa, v roku 2024 už viaceré zdroje hovoria o spotrebe 10 až 10,2 litra. Inými slovami – Slováci sú mierne nadpriemerní Európania. Ale nie je to lichôtka.
Alkohol bez žartov
Žarty bokom. Alkohol a dôsledky jeho akútneho nadužívania či chronickej závislosti majú tragické osobné aj spoločenské následky. V zdravotných poisťovniach vieme tieto dôsledky pomenovať číslami – a tie sú často výrečnejšie než akékoľvek moralizovanie.
Pozreli sme sa na údaje našich poistencov, ktorí boli v rokoch 2019 až 2024 ošetrení v súvislosti s diagnózami zo skupiny F10 podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH). Patria sem nielen pacienti so syndrómom závislosti, ale aj osoby s akútnou intoxikáciou či inými poruchami psychiky a správania zapríčinenými užívaním alkoholu.
Urgenty pod tlakom alkoholu
Na prvý pohľad by sme mohli byť
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.