Vraj sa podarila skvelá vec, že na Slovensku bude môcť byť dieťa v nemocnici konečne s rodičom. Tak je to „konečne“ na papieri. Na papieri, ale... V prvom rade chcem ako pediater, ktorý pracuje 20 rokov na detskom oddelení vo viacerých slovenských nemocniciach, zdôrazniť, že pediater, sestra aj ostatný zdravotný personál chce a vždy privíta, ak rodič môže zostať so svojím dieťaťom v nemocnici. Lebo to šetrí prácu a čas personálu a, samozrejme, zlepšuje to výsledok liečby.
Prítomnosť rodiča počas hospitalizácie dieťaťu na Slovensku garantuje aj Charta práv dieťaťa, ktorá je pre Slovensko záväzná už roky. Pacient na detskom oddelení znamená, že má vek 0 až 19 rokov.
Prečo teda dodnes boli, a obávam sa aj po nedávnom bombastickom rozhodnutí politikov, budú niektoré deti v nemocnici stále bez rodiča? Dôvod je jednoduchý. Neumožňujú to priestorové možnosti slovenských detských oddelení. A bez tejto zmeny žiadny „papier“ problém nevyrieši. Ani bombastické vyjadrenia politikov a političiek.
Do izby, kde sa ledva zmestia traja pacienti na tri postele, ťažko dáte ďalšie tri postele s troma ďalšími dospelými ľuďmi (aj s rozkladacími posteľami porušíte protipožiarne predpisy). Klimatizácia v nemocnici nie je stále štandard a aj jedno WC na 10 pacientov je vážny limit.
Čo v takejto situácii zmení „príkaz z Bratislavy“? Ak naozaj chcú naši politici, aby v treťom tisícročí platila Charta práv dieťaťa aj v slovenských nemocniciach, musia na to naše nemocnice a oddelenia aj zabezpečiť. Treba riešiť príčinu a nie problém prekryť papierom s novým príkazom.
Dodatok: pre väčšinu ľudí je to nepredstaviteľné, ale nájdu sa aj rodičia a matky, čo nechcú zostať s dieťaťom (často dokonca s dojčaťom) v nemocnici a tu by sme privítali, aby existovala povinnosť doprovodu dieťaťa nie len pre nemocnicu, ale aj pre rodiča. Poďme konečne tento problém detí naozaj vyriešiť!
MUDr. Peter Visolajský,
pediater, predseda Lekárskeho odborového združenia