IOP umožňuje podávanie liekov, roztokov a krvných derivátov cez ihlu zavedenú do drennej dutiny dlhých kostí. Táto technika predstavuje cenný a bezpečný spôsob zabezpečenia dočasného žilového prístupu v urgentných situáciách, keď iný venózny prístup nie je možný. Do intraoseálneho priestoru možno aplikovať lieky všetkých skupín a tried v rovnakej dávke a rýchlosťou ako pri i.v. infúzii, pričom je možná aj pretlaková infúzia s rýchlosťou 1,5 - 2,0 l/min (Paulíková, 2011).
Indikácie:
- kardiopulmonálna resuscitácia
- nemožnosť zavedenia intravenóznej kanyly (dva neúspešné pokusy v urgentnej situácii)
- status epilepticus
- šok akejkoľvek etiológie
Kontraindikácie:
- Osteogenesis imperfecta
- Osteopetroza
- Fraktúra tibie alebo inej kosti určená na punkciu
- Odmietnutie pacientom
- Infekcia v mieste vpichu alebo predchádzajúca ortopedická operácia
- Brušné a panvové poranenia pri zamýšľanom vstupe do kostí v povodí dolnej dutej žily
Prístupy:
- Hlava humeru (vhodná pri resuscitácii)
- Proximálna časť tibie v oblasti tuberosity tibiae (deti do 6 rokov)
- Distálna časť femuru
- Pätná kosť (novorodenci a deti do 6 mesiacov) (Ševčík, 2014).
Príprava
Pred samotným zákrokom sa musí dodržiavať štandardná sterilizačná technika. Najprv sa určí vhodné miesto vpichu. U pacienta, ktorý je pri vedomí, možno (aj keď to nie je povinné) aplikovať lokálnu anestéziu – tento postup je zvyčajne dobre tolerovaný.
Technika a liečebný postup
- Ihlu zavádzame kolmo k povrchu kosti, pričom u pediatrických pacientov je nevyhnutné dbať na to, aby sme sa vyhli epifýznej platničke. U detí sa bežne používa mediálne proximálna časť tibie, s posunom o 1 cm distálne od tibialného tuberosity.
- Po zavedení ihly do kosti pocítite tvrdý odpor („hard stop“). Je dôležité, aby nad kožou zostalo viditeľných aspoň 5 mm ihly – ak nie, je potrebné zvoliť dlhšiu ihlu alebo miesto s menším množstvom mäkkých tkanív (čo môže nastať u obéznych pacientov).
- Správnosť umiestnenia potvrdíme kontrolou stability ihly v kosti, aspiráciou kostnej drene, schopnosťou infúzie fyziologického roztoku a dosiahnutím dobrého prietoku. Neúspech pri aspirácii nemusí nutne znamenať nesprávne umiestnenie – pokračujte infúziou s NaCl a opakujte aspiráciu.
- Po zavedení ihly sa aplikuje 5–10 ml fyziologického roztoku u dospelých a 2–5 ml u novorodencov a detí. Keďže pacienti môžu pociťovať výraznú bolesť počas infúzie, odporúča sa podanie 2% intravenózneho lidokaínu v dávke 20–40 mg u dospelých alebo 0,5 mg/kg u detí priamo cez IO ihlu. Nechajte pôsobiť približne 2 minúty pred začatím infúzie.
- Stabilizácia ihly je kľúčová a líši sa podľa použitého zariadenia, aby sa predišlo nechcenému vysunutiu alebo ohnutiu IO ihly.
- Je potrebné zdokumentovať dátum a čas zavedenia IO prístupu, aby bolo zabezpečené, že zariadenie bude použité najviac 24 hodín. Po nadviazaní adekvátneho intravenózneho prístupu sa IO zariadenie odstráni a miesto vpichu sa riadne zafixuje obväzom.
Tento prístup umožňuje rýchle a efektívne zabezpečenie dočasného žilového prístupu v urgentných situáciách, keď klasická IV kanyla nie je možná.
ZOZNAM BIBILIOGRAFICKÝCH ÚDAJOV
DORNOHOFER, Peter. KELLAR, Jesse. Intraosseous Vascular Access. Online 2023. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK554373/ [zobrazené 2023- 06-05].
PAULÍKOVÁ, M. Intraoseálny prístup. Online. 2011. Dostupné na: https://i-med.sk/sites/default/files/viaco/14732-2324-intraosealny_pristup_vrtackovou_metodou_nase_skusenosti.pdf [zobrazené, 2011].
ŠEVČÍK, Pavel. Intraoseální infuze. Dostupné na: https://www.wikiskripta.eu/w/Intraose%C3%A1ln%C3%AD_infuze [zobrazené 2014]. ISBN 9788074920660.
Bc. Adriána Vartovníková, študentka ošetrovateľstva