Posledné dve správy ÚDZS veľmi konštruktívne a faktograficky analyzujú situáciu vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ako dve hlavné posolstvá vnímam nerovnomernosť vo financovaní vo vzťahu k podmienkam stanoveným a aj odsúhlaseným všetkými členmi Centrálneho klasifikačného systému v jednotlivých úrovniach a stále aktuálnu otázku efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Výsledkom týchto dvoch téz je téma samostatná, a to hodnota za peniaze, ktorá je zväčša vyhodnocovaná pomerovými ukazovateľmi. V kontexte dofinancovania nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR by som chcela upriamiť pozornosť ešte na dva fakty, ktoré sú z môjho uhla pohľadu hodné zreteľa.
Po prvé je potrebné si uvedomiť, že každé dofinancovanie rieši staré záväzky, teda nie aktuálny cash flow nemocníc. Tento fakt výrazne zhoršuje situáciu manažérov. Zároveň tiež žiadne oddlženie neurovnalo všetky záväzky. Po druhé by som chcela viac ozrejmiť rozdiely, ktoré spôsobujú zvýšené prevádzkové náklady vo vyšších úrovniach nemocníc. Jedným z nich je krvná banka, ktorá nie je hradená z verejného zdravotného poistenia a zabezpečuje služby 24/7 nie len pre nemocnicu, ktorá ju zabezpečuje, ale zväčša aj pre okolité zdravotnícke zariadenia.
Druhým je centrálna sterilizácia, ktorá taktiež nie je hradená z verejného zdravotného poistenia. Veľké nemocnice musia mať sterilizácie iného rozsahu ako menšie. V ich prípade nie je možné zabezpečiť túto službu malými decentralizovanými sterilizátormi. Obidva tieto prípady vypadli z bodovníka zdravotných výkonov v roku 2009, pričom rozsah tejto starostlivosti je bez navýšenia cien v čase zahrnutý v úhrade za hospitalizačný prípad.
Okrem toho sú to ďalšie činnosti, ktoré sú vo veľkých nemocniciach zabezpečované v úplne iných rozmeroch. Veľmi pekným príkladom sú
Zostáva vám 48% na dočítanie.